Cirkevná materská škola Márie Mazzarellovej oslavuje 30 rokov! Saleziánky a pani Bučková rozprávajú…

Príprava osláv 30. rokov Cirkevnej materskej školy Márie Mazzarellovej je už v plnom prúde. Mnohé iniciatívy sa začínajú robiť online. V Cirkevnej materskej škole Márie Mazzarellovej (CMŠ) pracovalo takmer 20 sestier saleziánok. Niektoré z nich v článku rozprávajú o CMŠ a s nimi aj bývalá pani riaditeľka, saleziánka spolupracovníčka Mária Bučková. Spolu so sestrami vychovávala deti v duchu don Bosca počas 29. rokov.

 

Pani Bučková rozpráva o vzniku Cirkevnej materskej školy

Vznik Cirkevnej materskej školy (CMŠ) bol iniciovaný rodičmi detí, ktorí si želali ich výchovu v duchu kresťanských tradícií a kresťanskej etiky. Požiadali preto sestry FMA o spoluprácu. K 18. septembru 1991 bola slávnostne otvorená materská škola na Lachovej ul.33 s výchovou ku kresťanským hodnotám s využitím niektorých prvkov saleziánskeho preventívneho systému. Spočiatku celý personál tvorili sestry FMA a ich ašpirantky.

 

Škôlka fungovala 8 rokov ako štátna. Od začiatku mi bolo jasné, že škôlka musí prejsť legislatívnou konverziou do systému cirkevného školstva. Boli uskutočnené 3 neúspešné pokusy. Podarilo sa to až k 1. septembru 1999 kedy bola škôlka oficialne min. školstva legislatívne zaradená do siete cirkevných škôl pod úradným názvom Cirkevná materská škola Márie Mazzarellovej. Zriaďovateľom sa stala Bratislavsko- Trnavská arcidiecéza. O sestry saleziánky som sa mohla opriet nielen po pracovnej stránke, ale niektoré z nich prešli so mnou aj osobne nejakú časť môjho života.“

 

Spomienky pani Bučkovej na CMŠ, deti a jej službu riaditeľky

Veľmi rada si spomínam na krásne akcie, ktoré sa už stali tradíciou škôlky ako vianočné hry, vianočné a veľkonočné tvorivé dielne, koncoročné výlety celej škôlky a slávnostné vianočné a velkonočné stolovania detí a celého personálu škôlky. Spomínam si aj na adventné a pôstne katechézy, mesačné sv. Omše spojené priamou účasťou detí a celého personálu CMŠ v spolupráci  so saleziánmi. Od detí s čistým srdiečkom si beriem dôveru, priamosť, bezprostrednosť, hravosť, radosť a schopnosť prejaviť svoje emócie.

 

Moja služba riaditeľky bola nielen ťažká a náročná, ale aj krásna a skrývala v sebe veľa bohatstva a tajomstva. Nebola pre mňa iba zamestnaním, ale bol to aj môj apoštolát, môj spôsob prežívania povolania saleziána spolupracovníka. Chcela som odovzdať deťom a ich rodinám, v spolupráci so sestrami FMA pravé evanjeliové a ľudské hodnoty.

 

Ako vnímala CMŠ sestra Edita Štefkovičová

Na škôlku si spomínam veľmi rada a voči tomuto dielu mám rešpekt a úctu. Prežila som v nej veľa silných momentov počas 16. rokov. Spoznala som tam úžasných ľudí, s ktorými som zdieľala nielen prácu, ale aj pohnútky, názory, ba dokonca aj osobný život. Tí ľudia mi dali veľmi veľa. Boli mojimi priateľmi. Vedeli človeka podržať, zastať sa, pochopiť, pomôcť. Mať takých priateľov je nezaslúžený dar.

 

Súčasťou nášho diela boli aj deti s ich rodinami. S niektorými sa vytvorili veľmi hlboké vzťahy. S mnohými deťmi-teraz už mamami a otcami aj s ich rodičmi udržiavam kontakt doteraz. A to už som 14 rokov zo škôlky preč. Škôlka ma učila vážiť si druhého a pracovať v tíme. Každý podržal toho druhého a bol súčasťou celku. Je úžasné vidieť ako dieťa rastie, rozvíja sa, ako sa borí so svetom a čo z neho vyrastie, keď sa začleňuje do života.

 

Sestra Andrea Badíková na činnosti CMŠ oceňuje

Nedá sa mi odpovedať jedno, dvomi vetami, keďže som v menovanej CMŠ pracovala 13 rokov, čo je dosť dlhý čas na to, aby to na mne nezanechalo určitú „stopu“. Svoju odpoveď by som rozdelila do  4. oblastí, ktoré by som chcela vyzdvihnúť a oceniť.

 

Duchovná správa zverená sestrám saleziánkam: ide o silný a jednotný výchovný vplyv (štýl výchovy) na deti a ich rodičov. Snaha individuálne pristupovať k jednotlivcovi, hľadať a vyzdvihnúť dary každého dieťaťa, vytvárať prijímajúce prostredie, ktoré by umožnilo každému dieťaťu realizovať sa a rozvíjať medziľudské vzťahy. Veľmi oceňujem dlhoročnú, vytrvalú a húževnatú prácu p. riaditeľky Majky Bučkovej, saleziánky spolupracovníčky.

 

Výchova k praktickej viere: deti mohli prirodzeným spôsobom vstupovať do atmosféry viery, ktorá sa vyznačovala radosťou, konkrétnymi skutkami a slávením liturgických sviatkov a sviatkov Panny Márie. Som presvedčená, že takáto nenásilná a príťažlivá výchova vo viere je veľmi významná pre ďalší život mladého človeka či už ako veriaceho alebo neveriaceho.

 

Vytváranie siete: spolupráca s rodičmi, s bratmi saleziánmi a inými inštitúciami. Zapájanie rodičov do výchovy ich detí, vzájomné obohatenie sa, vytváranie pekných, priateľských vzťahov, pomoc rodičom začleniť sa do spoločenstva.

 

Moja vlastná osobná zrelosť:  práca v CMŠ mi pomohla dozrieť v oblasti ľudskej, ale aj ako Bohu zasvätenej. Ak chceš robiť veci naplno, ak chceš vychovávať a formovať malé deti, si konfrontovaná s vlastnou krehkosťou a limitmi. Čírosť a úprimnosť detí je tak príťažlivá a pravá, že ťa to nemôže nechať „nečinným“ a ľahostajným. Preto som vďačná za krásne i náročné roky v CMŠ.

 

O svojich návratoch do CMŠ rozpráva sestra Daniela Kapková

Na začiatku som pracovala v CMŠ ako upratovačka. Keď som prišla po 14. rokoch pracovať ako učiteľka medzi deti, bol o škôlku veľký záujem. Po ďalších 8. rokoch, keď som sa vrátila, sestry okrem učenia boli zodpovedné za duchovnú správu v CMŠ. To znamenalo, že animovali rôzne duchovné aktivity pre rodičov a pre deti.

 

Teraz vnímam veľkú rodinnosť. Je tu krásna spolupráca medzi kolegyňami (kolektív je stály už 6 rokov), ale krásna spolupráca je aj medzi rodičmi. Veľmi nám fandia, pomáhajú a vzájomne budujeme pekne vzťahy. A určite sme sa zlepšili aj v technike, na 3 triedach mame IT tabule a môžeme ich s deťmi využívať na rôzne aktivity. V CMŠ sa veľa učím aj prípravou, ale objavujem aj krásu detských duší a fandenie rodičov. Teším sa, že keď deti  vyjdú z CMŠ, niektorí stále udržujú pekne vzťahy.

 

Sestra Karolína Szelesova uvažuje o CMŠ  v súčasnosti

Za 13. rokov, čo v nej pracujem, ju vidím ako Božie dielo, do ktorého prispeli svojim osobným vkladom, darmi – talentami, zanietenosťou pre dobro detí a rodín, angažovanosťou, obetavosťou a námahami, už toľké učiteľky, sestry a laičky, až do dnešného dňa. Má solídne základy, na ktorých staviame a aj naďalej môžeme stavať, posúvať ju vpred.

 

Vnímam našu materskú školu ako bezpečné miesto, kde po kúskoch spoločne vytvárame domov. A tiež ako priestor pre spoluprácu pri realizácii a „zhmotňovaní“ pekných myšlienok. Myslím si, že nás všetkých posúva „Odvaha“ a „Veselosť,“ typické črty našej patrónky, sv. Márie Dominiky Mazzarellovej. Preto tu vidím, aj napriek súčasnej, zdanlivo neprajnej pandemickej situácii, veľkú šancu na posilnenie nášho „škôlkárskeho“ spoločenstva, ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú deti a ich rodičia. Mám nádej, že pekné, priateľské vzťahy, ktoré medzi sebou „tkáme“, nás všetkých ťahajú Hore.