Saleziánky odpovedajú na zvedavé otázky o zasvätenom živote

Dnes máme sviatok Obetovania Pána, ktorý je aj sviatkom všetkých zasvätených. Opýtali sme sa sestier saleziánok, čo hovoria na svoje zasvätenie. Odpovedali nám sestry, ktoré majú pár rokov sľubov, ale aj tie, ktoré sú zasvätené Bohu sľubmi čistoty, chudoby a poslušnosti už dlhšie.

 

Čo ťa na zasvätenom živote najviac fascinuje?

Zasvätený život je tajomstvo, kde úplne presne nefunguje ľudská matematika. Cez tieto kategórie sa nedá povedať, prečo som tu, kde beriem silu na to, čo by som pred pár rokmi nezvládla….  Čím ďalej tým viac ma udivuje to, ako Boh dáva schopnosť odpovedať mu áno znova a znova…  Jestvuje len jediné vysvetlenie zasväteného života: láska zo strany Boha, istá, nemenná, slobodná.  A tá trpezlivo čaká na odpoveď človeka: dnes neistú,  zajtra presvedčivejšiu a na konci života vyskúšanú. Sestra Monika Golianová, provinciálna sekretárka v provincií saleziánok, 23 rokov rehoľných sľubov

 

Prečo si sa rozhodla zasvätiť sa Bohu v reholi saleziánok?

Na tuto otázku odpoveď vlastní Boh. Jednoducho ma zavolal, to pozvanie som prijala a som šťastná! Bohu vďaka. Saleziánska rodina má totálne očarila svojou nádhernou charizmou, špeciálne veselosťou a samozrejme dennodenným životom s Bohom a mladými. Viac mi nebolo treba. Voľba bola jasná! Sestra Lamiya Jalilová, učiteľka a influencerka, 4 roky rehoľných sľubov

 

Čo ťa v zasvätenom živote najviac teší?

Je veľa vecí, ktoré ma napĺňajú radosťou a vďačnosťou. Je to čaro maličkostí, teší ma, že nepotrebujem hromadu vecí, aby som bola šťastná, ale že to pozvanie od Pána je v plnosti sa tešiť z každej maličkosti, vychutnávať život. A potom krása dobra, ktoré môžem vnímať v druhých, v sestrách a bratoch, v mladých- v ich veľkodušnosti a zápale. Ale najviac to, že viem, že Ježiš, celá Trojica, stoja pri mne, sprevádzajú ma, v dobrom i v zlom, v šťastí aj nešťastí…  teda aj vo chvíľach, keď blúdim alebo som sklamaná zo seba. Sestra Marta Baňasová, zodpovedná za pastoráciu v provincií saleziánok, 20 rokov rehoľných sľubov

 

Ako prežívaš svoj zasvätený život?

Prvé dve slová, ktoré ma napadli boli vďačnosť a dobrodružstvo.  Keď sa vrátim do minulosti, zažila som radostné situácie, ale aj náročné.  Vždy som sa mohla spoľahnúť na Pána. Prosím ho i naďalej, aby som ho vedela spoznať, ako Simeon a Anna. Stále viac si uvedomujem, že povolanie je dar, ktorý je krehký. Treba si ho chrániť a strážiť. Vernosťou každodenným stretnutiam s Ním a dôverou, že pre Neho nie je nič nemožné. Sestra Anka Jaňáková, učiteľka náboženskej výchovy, 30 rokov rehoľných sľubov

 

Aké podstatné prvky zasväteného života vnímaš?

Neunaviť sa hľadať Pánovu tvár a neunaviť sa hľadať tvár ľudí… Síce by som to nenazvala podstatné prvky zasväteného života, ale niečo čo nami hýbe, čo mu dáva zmysel a šťavu. Hľadanie Ježiša je žiť život pre Lásku, s Ním, v Ňom a pre Neho, vtedy má život zmysel.

A neunaviť sa hľadať tvár ľudí. Chce to odvahu pozrieť sa do tváre človeka. V nej sa číta radosť, nádej, aj utrpenie, bolesť, samota. To nás vedie k službe, k odpovedaniu na to čo čítame v tvárach ľudí aj podľa charizmy aj podľa našich možností.

Raz mi jeden pán povedal, keď sa nám stretli pohľady, že si váži, že som sa mu pozrela priamo do očí, že to chce odvahu, lebo väčšinou ľudia bočia v pohľade, aby sa s človekom nemuseli „stretnúť.“ Zoskočil vtedy z bicykla a začali sme sa rozprávať, bolo to aj pre mňa veľmi obohacujúce, stačila chvíľa a ochota hľadať tvár človeka. Monika Skalová, provinciálna predstavená saleziánok, 24 rokov rehoľných sľubov

 

Kedy vnímaš svoje zasvätenie ako dar?

Vtedy, keď sa môže Boh cezo mňa dotýkať ľudí tak, ako to potrebujú a ja mu nekladiem prekážky svojou nedôverou, strachom či presadzovaním svojej vôle. Sestra Vierka Antalíková, učiteľka slovenského jazyka, 14 rokov rehoľných sľubov