V Šamoríne sa radi hrajú „Človeče, do lockdownu!“

Umenie hrať Človeče, nehnevaj sa v bežnom živote… Trčíš v domčeku, lebo ti nepadajú šestky. Vhadzuješ súperov, najlepšie naraz dvoch pri jednom ťahu. Vyhodia ťa trikrát za sebou tesne pred cieľom. A iné symbolické udalosti, na ktoré sa pri hre dobre pozerá s nadhľadom.

 

Naozaj sa radi hráme Človeče. Niekedy dve, tri, niekedy všetkých šesť. Veta „Ideš so mnou hodiť kockou?“ sa stala pozvaním vyventilovať sa, prejaviť sa, spontánne vyrozprávať, či zakričať. Skúšame rôzne stratégie. Rozšíriť pohľad a nevidieť len svojho panáčika. Usledovať naraz možnosti aj riziká. Hrať s panáčikmi rôznych tvarov, nie práve farby domčeka a neobísť omylom svoj cieľ. A zároveň už vieme, že situácia sa niekedy nečakane obráti, že jednotka je niekedy potrebnejšia než šestka a že aj tá, čo zvyčajne prehráva, sa práve teraz môže stať víťazom.

 

Takže – sedíme doma pri online vyučovaní prváčikov, online animátorských stretnutiach, prekladoch, rozhovoroch, rozpočtoch,  hodnotení a plánovaní. Občas „padne šestka“ a ideme sa prejsť do prírody. Občas niekoho vyradí z hry zdravotný stav. Tešíme sa z výhry, že môžeme streamovať farské nedeľné sväté omše z našej kaplnky. A učíme sa dôverovať, že tými kockami vlastne „hádže“ ten najmilujúcejší Otec.

 

Kristína Némethová