Vieš ako vznikala Biblia a od koho pochádza?

Hovorili sme doteraz o tom, že prečo by sme mali čítať Bibliu a ako by sme sa do jej čítania mali pustiť. Tak mi napadlo, že by bolo dobré stručne si čosi povedať niečo viac aj o Biblii ako takej. O tom, ako vznikla, od koho pochádza atď.

 

Myšlienka Biblie- spása človeka

I keď má Biblia jednotnú tému, spásu človeka, vôbec nie je uniformná. Naopak, skladá sa z veľmi odlišných kníh. Nachádzame v nej nielen historické správy, ale aj drámu a lyrickú poéziu, prorocké vízie, kódexy aj príslovia, ba i piesne, bájky, hádanky. Aj uvádzaní autori jej kníh boli často veľmi rozdielni: jeden bol pastierom, druhý kráľom, tretí prorokom, iný pisárom, rybárom, či lekár atď.

 

Biblia však nevznikla ako náhodná zbierka izolovaných kníh, ktoré si nejaký zberateľ postupne ukladal do svojej truhlice. Je ovocím odovzdávania z generácie na generáciu a formovanie jej kníh obopína viac ako tisíc rokov. Východiskovým bodom pre vznik kníh Biblie bola spásonosná činnosť Boha v izraelskom ľude. Čiže to, ako konal v jeho prospech, ako ho chránil, varoval, viedol.

 

Pripomínať si Božie konanie

Súčasne Duch Svätý tento ľud tajomne uspôsoboval, aby dokázal „prečítať“ Božie konanie vo svojich dejinách a potom po večeroch /miesto telky a počítača/ rozprávať o ňom svojim deťom. Neskôr si toto Božie konanie pripomínať počas sviatkov a liturgických slávení vo svätyniach či učiť o ňom v tých prvých pradávnych školách. Až potom sa začali tieto skúsenosti s Bohom pozvoľna, z kroka na krok aj zapisovať. Najprv na kúsky črepín a postupne i na kameň, kože či papyrus.

 

Zaiste to so spisovaním kníh Biblie nebolo tak, že Mojžiš si pri putovaní púšťou sadol na nejakú skalu a začal písať jednu knihu Tóry po druhej. Takto si to v minulosti predstavovali mnohí, nielen jednoduchí veriaci. Ani Dávid neskladal vo svojom paláci zbierky žalmov, aj keď sa väčšina z nich pripisuje práve jemu. Rovnako ani Šalamún nespisoval rad-radom porekadlá či celé múdroslovné knihy.

 

Podobne môžeme hovoriť o prorockých knihách, najmä veľkých prorokov. Lebo aj keď nesú meno niektorého z nich, nemusel zapísať každú časť tej ktorej knihy prorok uvedený v jej názve. Často sa na spisovaní prorockých kníh podieľali ich učeníci, čiže žiaci prorokov, ktorí vytvárali celé prorocké školy. Priamo je vyjadrený autor len u jednej z celého množstva vyše sedemdesiatich biblických kníh: Knihy Sirachovca a je ním Jezus, syn Sirachov.

 

Formovanie Biblie

Treba ešte podotknúť, že v dobe formovania Biblie písanie – najmä to, pod vedením Božieho Ducha – nebolo záležitosťou potvrdzovania seba samého, svojej popularity či schopností. Jednoducho sa písalo pre šírenie dobra, Božích vecí a hlavne z pobádania Božieho Ducha. A čím dôležitejšej osobnosti pisatelia svoje dielo symbolicky pripísali, tým mal daný spis väčšiu hodnovernosť, aby z neho mohol čerpať všetok Boží ľud.

 

Okrem prvotných autorov je pri formovaní kníh Biblie potrebné počítať aj s dlhoročnou redakčnou prácou na nich. Rôzni znalci, ktorí zbierali posvätné texty, ich pozorne prepisovali, usporadúvali ich časti a usilovali sa – s veľkou úctou samozrejme – vnášať do nich isté svetlo, aby boli zrozumiteľné aj ďalším generáciám. Napríklad tak, že novšie texty Biblie niekedy harmonizovali so staršími a tie staršie zas čítali vo svetle novších udalostí spásy. Preto aj po ľudskej stránke neexistuje kniha podobná Biblii, ktorá by vznikala tak komplikovane, ktorej stránky by boli natoľko premyslené a najmä premodlené. Nie jedným človekom, ale stále novými a novými generáciami.

 

Biblia sprostredkúva Božiu činnosť v dejinách

A tak odpoveď na Vašu otázku je zložitá nielen preto, že Biblia sprostredkúva Božiu činnosť v dejinách a jeho sebazjavenie. Aj ľudský proces vzniku ktorejkoľvek z jej kníh mohol byť hodne komplikovaný. Veľmi matným obrazom formovania kníh Biblie by mohlo byť hnetenie cesta. Kvas môže pripomínať účinkovanie a silu Ducha Svätého a ľudských autorov zasa ruky, ktoré cesto miesia. Okrem toho pri dobrom ceste treba vedieť kedy ktorú prísadu doň vložiť. A cesto opätovne dobre premiesiť, nechať oddýchnuť a znova sa k nemu vrátiť. Niečo podobné sa mohlo diať aj pri formovaní jednotlivých kníh Biblie.

 

Preto oveľa dôležitejšie ako hľadať autorov kníh Biblie je vedieť, že sa narodili v jednom skromnom Božom ľude a pre tento ľud, najprv starého a potom nového „Izraela“. Napriek všetkým výskumom okolo jej kníh je isté, že Biblia je a zostane knihou ľudovou, knihou pre bežných ľudí, pre živé, veriace a putujúce spoločenstvá.

 

Dagmar Kráľová