Z malého Ríma do veľkého Ríma- viac o živote sestry Rózky z Talianska v článku

Sestry z Trnavy Olympijskej ulice sa v auguste minulého roka rozlúčili s dlhoročnou členkou komunity sestrou Rozáliou Mrenovou, ktorá odišla na nové pôsobisko do generálneho domu Inštitútu FMA do Ríma. Oslovili ju a poprosili o podelenie sa so svojimi prvými skúsenosťami a zážitkami z Ríma.

 

Ako sa Rózka lúčila s Trnavou a začala v Ríme

Po dlhom čase som sa rozlúčila s Trnavou, kde som strávila 14 rokov v komunite na Olympijskej. Som vďačná za možnosť stráviť tento čas s našimi najstaršími sestrami, ktoré si Pán postupne povolal k sebe. Aj keď nie vždy bola táto služba ľahká, obohatila ma veľmi rôznymi skúsenosťami. Po dlhom čase prišlo nové „volanie“ k zmene, ktorá má možno aj trochu „misionársky charakter“ pre mňa.

 

Ako vždy, začiatky vyžadujú nielen zmenu miesta, zmenu práce, ale v mojom prípade aj zmenu reči, zmenu mentality a veľkú prispôsobivosť. V mojej službe na vrátnici nášho generálneho domu v Ríme som ako „švajčiarska garda“, ktorá je stále na stráži a poskytuje najrôznejšie info služby. Vyžaduje si to aj stále dobrú náladu, trpezlivosť, pohotovosť a úsmev. Tiež prijímanie druhých takých akí sú, porozumenie pre tých, čo celkom nerozumejú taliansky, porozumenie a prívetivosť pre tých, ktorí prichádzajú. Aj keď je aj tu všetko obmedzené, vystrieda sa tu dosť ľudí, a iba v komunite je nás vyše sto. Práve prichádzajú ešte nové neo-misionárky.

 

Bohatý život v službe na vrátnici generálneho domu saleziánok

Máme tu laikov, ktorí u nás pracujú aj počas koronavírusu, neprestávajú prichádzať každý deň, tiež niektorí robotníci, ktorí nám opravujú terasy, príležitostní robotníci a technici, poštári a kuriéri. Zo začiatku som bola viackrát v meste, v niektorých bazilikách, v katakombách sv. Kalixta, na Anjel Pána so Svätým Otcom a aj na stredajšej audiencii so Svätým Otcom. Počas mesiaca septembra bola audiencia vo vnútri Vatikánu, v tzv. nádvorí sv. Damaza. Nebol tam až tak veľký počet ľudí a bolo možné aspoň krátko pozdraviť Svätého Otca celkom zblízka.

 

V tomto čase aj my sme vyzvaní rešpektovať reštrikcie tejto situácie a preto nemôžem chodiť do mesta. Som denne v mojej službe, pravidelne v poobedňajších hodinách aj v sobotu, nedeľu. Niekedy som zapojená do rannej služby  od 5.30 hodine, ale v tom sa našťastie striedame. Zatiaľ nám v komunite, aspoň počas môjho pobytu, nechýbali sväté omše. Prichádzajú k nám saleziáni z blízkej Univerzity. Postupne som sa vžila do tejto mojej služby. Ťažšie sa mi prijíma obmedzený pohyb a v tomto období aj to, že nemôžem aspoň niekedy „brázdiť po Ríme“. Moja služba mi aj toto obmedzuje, ale momentálne tiež situácia koronavírusu.

 

Snažím sa zmysluplne prežívať čas, ktorý mám k dispozícii; predovšetkým dobre plniť moju úlohu a potom robiť „niečo užitočné“. Niekedy pomáham, ak treba, aj na iných miestach v dome počas doobedia, napr. v kuchyni, v sklade potravín, niekedy v záhrade. Som vďačná, že máme peknú záhradu – park, kde sa predsa len môžeme pohybovať a máme aj stacionárny bicykel, na ktorom sa nedá síce ísť ďaleko, ale nejaký ten kilometer sa dá predsa prejsť. Nezabúdam na moju Provinciu, na sestry, na aspirantky, na postulantku Niku, na všetky Vaše potreby a úmysly. Všetkým prajem Nový rok plný nádeje na lepšiu budúcnosť,  o ktorú sa musíme aj my sami trochu pričiniť…

 

Sestra Rózka, „misionárka vo veľkom Ríme“