Nenávisť, hejteri, kyberšikana

Slovo hejt sa do našich slovníkov dostalo najmä s nástupomkomentovania na internete. Pochádza z anglickéhohate, čo znamená „nenávisť“. Stretnúť sa môžeteaj s termínmi hate speech (nenávistná reč) a hejter (ten,kto šíri nenávisť). Nenávistné prejavy sú podľa slovenskejlegislatívy trestné, keďže zasahujú do práva na ochranudôstojnosti osôb, voči ktorým sú namierené.
 
Hejt ako zbraň
Sociálne médiá sa stali online ihriskom či parkom, kde sa ľudia „stretávajú“, píšu si, diskutujú, dozvedajú sa cez ne o novinkách a udalostiach, sledujú aktivitu iných ľudí. Vznikol tak priestor aj na šírenie negatívnych správ, a to najmä cez čety (Messenger, Viber, WhatsApp), komentáre pod článkami, obrázkami či videami, tiež cez diskusné fóra a iné.Ľudia dostali priestor na vyjadrenie sa pred „publikom“ a začali tu využívať ubližovanie ako zbraň. Prečo?Digitálny priestor poskytuje nekonečné množstvoanonymity. Hoci profily na sociálnych sieťach už nepoužívajúprezývky a vyzerajú na prvý pohľad dôveryhodne,nikdy nemôžeme vedieť, kto je na druhej strane. Pre hejtera nie jenič jednoduchšie, ako si na internete stiahnuť voľne šíriteľnúfotku, zvoliť si dôveryhodne znejúce meno, vyplniťsi fiktívny profil – a hejt sa môže začať.
 
Bez následkov?
Hejt a hejteri sa zväčša vyskytujú pri kritických a kontroverzných témach (imigranti, homosexuáli, Istanbulský dohovor, prolife témy, holokaust). Do debát pod postami alebo článkami neprinášajú konštruktívne argumenty, zväčša apelujú na emócie a znejú nahnevane. Často šíria hoaxy a poplašné správy. Ich cieľom je podporiť emóciu strachu a nenávisti. Zväčša sú to zranení alebo nevyrovnaní jedinci, ktorí nemajú záujem slušne diskutovať. K šíreniu nenávisti ich vo veľkej miere vedie to isté, čo pri šírení nenávisti naživo – nepochopenie, komplexy, traumy, pocity menejcennosti či závisť. Rozdiel je v tom, že ak chcú prejaviť nenávisť v realite, môžu čakať spätnú väzbu – a na to sa odvážia iba vtedy, keď majú pocit prevahy. Na stretnutí z očí do očí s prezidentkou, kňazom, so skupinkou Rómov by útočenie nebolo také ľahké. Na internete im však hejteri úplne v pohodeprajú smrť…Dobre vedia, že najhoršie, čo sa im môže stať, je to, že im niekto ten komentár zmaže alebo mu zablokujú účet.No hejterov to často „hecuje“, vytvoriasi nový profil a budú pokračovať pod iným menom. Nevnímajúnijaké následky, lebo ich obeť je ďaleko, a tak si ľahko do druhého „kopnú“.
 
Zranené vnútro
Druhou kapitolou je hejt v súkromnej komunikácii nasociálnych sieťach. Posielanie správ plných ohováraniači priamo hejtu viedlo k novému fenoménu na školách –digitálnej šikane (kyberšikane). Žiaci si vytvárajú rôzne četovacie skupiny, do ktorých sa dostanú len vyvolení, slabší a šikanovaní sú odstrkovaní na okraj. Zväčša v týchto skupinách dochádza k posmeškom a ohováraniu tých, ktorí nie sú (z rôznych dôvodov) vo virtuálnom svete prítomní.
Zákernosť tohto druhu šikanovania spočíva aj v tom, že je nepretržité – 365 dní v roku, 24 hodín denne. Práve pri kyberšikane medzi deťmi a mládežou sa obeť s agresorom väčšinou pozná aj v „reálnom“ svete. Takmer vždy majú obete podozrenie, kto sa môže skrývať za týmito útokmi.
Následky takejto komunikácie môžu mať podobné účinky na psychiku ako tie, ktoré zažívajú ľudia po traumatických zážitkoch. Obete nenávistných komentárov môžu začať pociťovať nízku sebaúctu, poruchy spánku, zvýšenú úzkosť, pocity strachu a neistoty, môžu sa cítiť osamelí alebo izolovaní.
 
Dieťa ako agresor
Treba si uvedomiť ešte jeden neľahký fakt. Aj vaše dieťa sa môže stať nielen obeťou kyberšikanovania, ale môže byť aj tým, kto ubližuje niekomu inému. Niekedy to môže byť pre to, že nerozoznalo, kde sa už končí zábava, ale niekedy sa za tým môže skrývať niečo vážnejšie. Dieťa môže používať kyberšikanovanie na to, aby odbúralo nahromadené napätie, získalo ocenenie v skupine, ukázalo svoju moc alebo zo strachu, aby sa ono samo nestalo obeťou. V každom prípade je aj dieťa, ktoré niekomu ubližuje, dieťaťom, ktoré potrebuje pomoc. Rozprávajte sa spolu o príčinách jeho správania, o tom, čo ho trápi, o vašich vzájomných vzťahoch, pomôžte mu nájsť cestu, ako môže odčiniť to, čo urobilo. Môžete sa obrátiť aj na odborníka, detského psychológa, ktorý vám s riešením pomôže.
 
Čo si všímať?
Dieťa môže byť šikanované, ak:
–nečakane prestane používať mobil či počítač,
– sa zdá nervózne, neisté alebo smutné pri čítaní správ v mobile,
– uniká do choroby,
– nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí,
– vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí online,
– uzatvára sa pred rodinou a priateľmi a súčasne popiera, že by sa niečo dialo,
– uniká do sveta fantázie, počítačových hier.
 
Dieťa môže šikanovať, ak:
– rýchlo schováva mobil alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite,
– trávi čas s kamarátmi pri počítači či mobile, prehnane sa smejú, ale nechcú prezradiť, čo robia,
– vyhýba sa rozhovoru o svojich aktivitách online,
– zažilo silný konflikt s kamarátom alebo učiteľom, ktorý zostal nevyriešený, a dieťa stále cíti krivdu a hnev.
 
Čo s tým robiť?
Nahlasujte nenávistné príspevky a naučte to aj vaše deti. Ak sa to deje napríklad na Facebooku, tak viete pri každom príspevku za niekoľko sekúnd dať vedieť o hejte priamo správcom Facebooku. Povzbudzujte svoje deti, aby nahlásili nenávistné výroky, keď sa s nimi stretnú. Nikdy neváhajte nahlásiť polícii nenávistné prejavy, zločiny z nenávisti alebo hrozby násilia, ak za vami vaše dieťa príde s takouto skúsenosťou.Pripomeňte im, že to nie je ich vina, že za takéto nenávistné prejavy nie sú zodpovedné. Pomôžte im prekonať pocity, ktoré v nich hejt vyvolal. Ak nenávistná reč priamo zasiahla dieťa, je dôležité, aby vám popísalo, ako sa cíti, a spýtajte sa čo pre neho môžete urobiť, aby ste mu pomohli vyrovnať sa s týmito pocitmi.
 
Určite silu kyberšikanovania nepodceňujte. Akékoľvek šikanovanie riešte okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. V prvom rade dajte vedieť páchateľovi, že vám jeho správanie prekáža, a ak s tým neprestane, podniknete ďalšie kroky. Ďalej však s páchateľom nekomunikujte, nič mu nevysvetľujte, nepresviedčajte ho. Práve vaša reakcia – spätná väzba je to, čo od vás očakáva.
 
Čo zlé dnes hrozí deťom v online svete?
„Závislosť. Máme staršie aj mladšie deti. Staršie vkuse četujú a hrajú hry. Mladší pozerajú videá a nevedia sa od toho odtrhnúť.“
„Najmä tie nástrahy, ktoré ony nedokážu rozlíšiť. Existuje kyberšikana, takže pokiaľ sú deti neopatrné a dôverčivé, môžu byť aj obeťami šikanovania, možno od rovesníkov, ktorí vedia byť asi najkrutejší. A potom môžu byť pri vypisovaní si online napádaní ľuďmi, ktorí, bohužiaľ, majú problémy, riešia ich na internete a potom to môže skončiť až trestnou činnosťou.“
„Decká dnes vidia veľa násilia a obrazov, ktoré by im stačilo vidieť neskôr. Neviem, či vedia rozlišovať medzi realitou a virtuálnym svetom, neviem, či vedia posúdiť dôsledky niektorých činov. A či sa im nepodsúva, že dnes môžu hocičo.“
„Niekto im môže veľmi ublížiť ponižujúcimi rečami, výsmeškami, ale aj vyhrážkami. Je hrozná predstava, že sa niekto nejakým spôsobom nakontaktuje na moje dieťa, aby ho manipuloval a spôsoboval mu traumy.“
„Porovnávajú sa, majú pocit menejcennosti, závidia si, trápia sa. Samozrejme, problém je aj to, že sa dostávajú k niektorým nevhodným obsahom skôr, ako by mali.“
 
Čo je pre vás najväčšou výzvou pri výchove detí v dnešnej digitálnej dobe?
„No výzvou je už len odolať tlaku dnešnej doby. Odolať tomu, že tak sa to dnes robí, všetci to majú, že je to potrebné. Myslím tým na počítač, mobily, televíziu… S manželom sme si povedali, že isto deťom nedáme počítač ani TV do izby – bude niekde, kde na neho môžeme vidieť kedykoľvek. Mobil (keď ho už raz naše deti budú mať) budú pred spaním odovzdávať do košíka. Ťažké však bude hľadať argumenty a vedieť to deťom správne podať, aby sa necítili, že ich chceme o niečo ukrátiť.“
 „Ako ich viesť k tomu, aby neboli otrokmi digitálnych technológií a aby si uvedomovali, že ten ozajstný život je dôležitejší a potrebnejší ako ten virtuálny.“
„Ja to nijako neriešim. Ešte tam nie sme. Moje deti sú vo veku 3 a 1. So staršou pozeráme len rozprávky v telke. A mladšia nepozerá nič.“
„Udržať deti od displeja je v dnešnej dobe veľmi náročné. Či už je to telka, notebook,alebo telefón. Výzvou je určite vymýšľanie aktivít, ktoré deti prinútia myslieť na všetko iné, len nie na displeje… a často to nemusí byť nič svetoborné.“
„Pomôcť deťom správne zorganizovať čas a naučiť ich stanoviť si hranice pri používaní technológií. A bezpečnosť na internete.“
„Uchrániť ich pred závislosťou od technológií a pred nemravným obsahom, ktorý by tam mohli vidieť.“
 
Barbora Okruhľanská
Foto: Unsplash
Zdroj: Digitálny kontinent (Viera do vrecka) a zodpovedne.sk, Don bosco dnes 2006_19-21_medialna vychova