Žijeme medzi Olašskými rómami

Misia v Nitre na Orechovom Dvore dostala tento rok posilu. Je ňou sestra Erika Páterková FMA, aj misijní dobrovoľníci zo Sávia, mladomanželia Kevin a Majka Kačmároví od Bardejova. Erika pôsobí ako učiteľka v materskej škole, Majka pomáha v materskom centre a Kevin v komunitnom centre v osade. Ako si zvykajú v novom prostredí, čo ich teší a čo trápi, v čom vidia výzvy, sa dozviete priamo od nich.
 
Sestra Erika, z prosperujúcej petržalskej škôlky si sa dostala do škôlky v osade a celkovo do búrlivých vôd rómskej pastorácie. Povedz Tvoje dojmy, Erika: čo si tu našla pekné a čo ťažké?
Áno, je to pre mňa skok do úplne iného sveta, s ktorým som doteraz nemala skúsenosť. So smútkom vnímam nedostatok krásy, poriadku, pokoja v osade, čo je určitým odrazom ich štýlu života. Najviac ma bolí, že ľudia v osade zatiaľ neobjavili pravý zmysel a cieľ života. Veľkú nádej vidím v deťoch. Úsmev na ich tvárach, to je v osade to najkrajšie. A čo je ešte pekné, to sú moje dve spolusestry, ktoré si už preskákali podobné začiatky a teraz sú zapálené ohňom lásky k týmto ľuďom a nezištne sa im dávajú. Je možné, že sa časom od nich chytím.
 
Manželia Kevin a Majka mali pôvodne ísť na ročnú misiu do Kene, ale Covid im to nedovolil. Svoj čas a svoju ochotu pomôcť preto darujú osade Orechov Dvor. Budú tu pol roka, pretože Pán Boh požehnal ich manželstvo novým životom. Kevin, Majka, čo by ste povedali k tomuto času? A vôbec, prečo ste sa preň rozhodli?
Kevin: Dať súhlas Bohu pre túto misiu nebolo jednoduché vzhľadom na náš začínajúci manželský život. V Košiciach sme už boli ako tak zabývaní, no Boh nás povolal vstať, zanechať to, ísť sa ďalej učiť láske a Boh to určite požehná.
Majka: Priznám sa, že rozhodnúť sa pre tento čas pre mňa nebolo celkom jednoduché. Miešali sa vo mne pocity túžby slúžiť iným, ale zároveň som mala obavy či neohrozím bábätko, či to budem zvládať… Čím viac sme sa s Kevinom modlili za správne rozhodnutie, tým viac sme cítili, že Boh nás volá do tejto služby a tak sme tu a mám pocit, že dostávame ešte viac ako dávame. Boh je v tomto super.
Celkovo obaja vnímame, že tento čas je pre nás požehnaný, máme väčší priestor budovať svoje manželstvo, máme viac času na modlitbu, na „randenie“, učíme sa spoločne zvládať aj ťažké situácie, ktoré na osade zažívame a prostredníctvom toho ťažkého sa môžeme učiť pokore, vďačnosti, trpezlivosti a pripomínať si, že bohatstvo tohto sveta nespočíva v materiálnych veciach.
 
Vidíte na Orechovom Dvore v niečom potenciál? Ak áno, v čom?
Vnímame, že veľkým prínosom na Orechovom dvore je služba sestier FMA . Je veľmi potrebná, pretože nie je vykonávaná z povinnosti, ale z poslania a tento rozdiel je veľmi cítiť. Veľmi obdivujeme, že aj napriek každodenným ťažkostiam svoju službu vykonávajú s láskou, a tým sú aj pre nás vzorom lásky k blížnym. Materské centrum, škôlka aj komunitné centrum sú veľkým obohatením/potenciálom pre túto osadu, pretože rómske detičky už od narodenia majú možnosť sa prostredníctvom týchto organizácií rozvíjať a získavajú podnety, ktoré by sa im doma nedostávali. Ďalším potenciálom, ktorý vnímame sú hodiny náboženstva a katechézy prostredníctvom, ktorých sa deti a mládež pripravujú na prijatie sviatostí, učia sa o Bohu, učia sa modlitbe.
 
Čo vidíte náročné v tejto Rómskej misii? Kevin, Ty to môžeš porovnať aj z Luníkom IX, kde si  bol dobrovoľníkom 1 rok. Čo sa Vám zdá dôležité, aby sa misia posúvala dopredu? 
Určite najťažšie celkovo v Rómskej misii je, že často nevidieť ovocie snaženia sa misionárov, ľudí, ktorí s Rómami pracujú. No nie je tomu tak len v Rómskej misii, je to u mnohých misionárov, ktorí zasejú, no žať bude už niekto iný. Náročné je taktiež dennodenne vidieť, ako sú mnohé deti v osade zanedbávané svojimi rodičmi, ako málo lásky sa im dostáva, je ťažké vidieť v akých podmienkach tu žijú mnohé rodiny. Niektoré dni je ťažké vrátiť sa z osady domov a vstrebávať všetky dojmy, ťažkosti a trápenia, ktoré v osade vidíme.
Vnímame však, že práca s Rómami je veľmi potrebná, či už tu na Orechovom dvore alebo na Luníku IX. Zdá sa nám, že dôležité je podchytiť práve rómske deti a mladých, ktorí sú nádejou pre lepšiu budúcnosť. Chrániť ich pred nudou, ktorá ich pobáda robiť zlo. Naučiť ich istým pravidlám a disciplíne, ktorá ich bude chrániť pred konaním nezákonných vecí. Naučiť ich službe iným, konať nezištne a vidieť v tom zmysel a radosť. Je to beh na dlhé trate, ale už teraz je medzi mnohými rómskymi mladými vidieť potenciál v animátorskej službe. No najdôležitejšie je ukázať im Božiu lásku, a tá ich povedie správnym smerom.
 
Sestra Erika, vrátim sa k Tebe. Si bojovníčka, aj napriek ťažkostiam Tvoje srdce sa neláme a hľadáš cestu ako kráčať, ako porozumieť týmto ľuďom a vyjsť s nimi. V čom vidíš výzvy pre seba?
Najdôležitejšia výzva ktorú vnímam, je naučiť sa pravej láske.  Bolo veľmi ľahké milovať vychované deti a ich starostlivých rodičov  v Bratislave, keď som dostávala lásku späť. Tu som zažila za krátky čas množstvo škaredých nadávok, krik a nepochopenie, opľutie, lietajúce kamene. A mala som príležitosť zakúsiť, čo znamená darovať  skutočné odpustenie. Veľmi oslobodzujúcim bolo pre mňa jedno zistenie. Totižto, aj keď neviem, či Rómovia v osade potrebujú mňa, viem isto, že ja potrebujem ich. A to práve na to, aby som sa naučila vidieť, prijímať a milovať ľudí ako Ježiš. Už viem, že k tomuto cieľu vedie cesta vytrvalého  sebapoznávania a očisťovania, na ktoré mi život v osade ponúka nové príležitosti. Mám si ich nechať ujsť?
 
Toto je zopár čriepkov z nášho života, v ktorom kráčame vo viere a nádeji. Našou úlohou je spolupracovať s Bohom a dávať zo seba to najlepšie. Byť svedectvom Božej lásky medzi Rómami. Iné nemáme v rukách. Covid vo veľkej miere obmedzil naše apoštolské plány na tento rok. Veríme však, že tie podstatné ťahy pre pozdvihnutie tohto národa z chudoby urobí Boh sám.
 
Sestra Anna Chrkavá, FMA