S vierou na polceste

 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“  Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.  A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“  Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.  Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.  Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“  Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“  Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe.  Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. Jn 20, 19-31
 
Keď čítame Tomášove slová o tom, ako sa chce dotknúť Ježišových rán, tak je dobré vedieť, že používa na to silný výraz v zmysle rázneho vsunutia prstu do nich. Až by sme mohli žasnúť nad jeho opovážlivosťou. Ale Ježiš mu o týždeň vychádza v ústrety a tými istými slovami mu ponúka aby svojím prstom vnikol do jeho rán. Čo všetko Ježiš neumožní pre rast viery svojich učeníkov!
 
Zvykli sme sa dívať na apoštola Tomáša s poľutovaním nad jeho slabou vierou. Ak však chceme byť objektívni, tak na polceste s vierou bola i Mária Magdaléna, ktorá videla najprv v Ježišovi záhradníka. Je zrejmé, že sprvu ani ona nebola schopná si pripustiť  jeho vzkriesenie. Aj ona sa ho chce dotýkať, aby mohla uveriť úplne. Na polceste, v temnote viery bol aj Peter apoštol spolu s ostatnými učeníkmi, ktorí váhali uveriť ženám, že naozaj videli vzkrieseného Pána. A na polceste viery ostávame často aj my a rozpačito čakáme, že nás on sám pozve a posunie v nej napred.
 
Keby nebolo Božieho súcitu voči našej krehkosti mohli by sme čakať do konca života. Našťastie o Ježišovom rukolapnom súcite často a s dôrazom hovoria všetky synoptické evanjeliá. Ukazujú, ako bolo Ježišovi ľúto zástupov, slepých, chorých… Obzvlášť v Lukášovom evanjeliu je Ježišovo zľutovanie v jeho centre – preto ho nazývame evanjeliom milosrdenstva. No ani Jánovo evanjelium za ostatnými nezaostáva. Miesto slov o Ježišovom milosrdenstve voči nám však vkladá do vrcholnej scény nášho vykúpenia až drásajúci symbol Ježišovho zľutovania – jeho kopijou prerazený bok, z ktorého vytryskne voda a krv. Obe: aj voda aj krv sú symbolom prúdenia jeho bezhraničného zľutovania na nás slabých, krehkých a váhavých. Stačí, ak sa cítiš jedným z nich, aby aj Teba zaliala ich milosť. A budeš blahoslavený už dnes.
 
sestra Dáša
Foto: Bohostánok- symbol Ježišovej otvorenej hrude, Kaplnka blízko večeradla, Učeníci pri Vzkriesenom