100 rokov od narodenia Ernesta Macáka

Bratislava, 7. januára 2020 – Pred sto rokmi sa 7. januára vo Vištuku narodil významný slovenský salezián kňaz, bývalý provinciál saleziánov, Ernest Macák. Hneď na začiatku komunistickej totality bol iniciátorom tajných útekov mladých saleziánov do Talianska a po likvidácii rehoľných domov v roku 1950 v ilegalite rozvíjal spôsob ďalšieho fungovania saleziánskeho diela na Slovensku. Štátna moc ho väznila a mučila a on, aby sa z toho vymanil, začal hru na blázna, ktorá trvala pätnásť rokov. V roku 1968 mohol vycestovať do Talianska. Po návrate na slobodné Slovensko bol v rokoch 1993 – 1999 provinciálom saleziánov. Zomrel v roku 2016, vo veku 96 rokov. Na pohrebe zazneli na jeho adresu slová: „Odišiel svätec. Lepšie povedané – svätec nás predišiel do večnosti.“
 
K jubileu 100. výročia narodenia Ernesta Macáka pripravili saleziáni aj samostatné logo výročia a webovú stránku ernestmacak.sk, ktorá prináša nielen jeho podrobný životopis s videami a fotografiami, ale aj svedectvá iných a citáty jeho myšlienok.
 
Spomienková oslava na 100. výročie narodenia Ernesta Macáka, s odhalením pamätnej tabule, sa bude konať v Kostole Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave-Miletičovej v nedeľu 12. januára o 11.00 h, slávnostným kazateľom bude salezián Marián Valábek. Spomienkové stretnutie sa v nedeľu 12. januára uskutoční aj v Košiciach v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii, so začiatkom o 15.00 .
 
Stručný životopis
Salezián kňaz Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk v roľníckej rodine. Počas štúdia na gymnáziu v Trnave prestúpil v roku 1932 na saleziánske gymnázium v Šaštíne a potom vstúpil do saleziánskej rehole. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína, kde však pre vojnové pomery absolvoval len jeden rok. Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1946 v Hronskom Sv. Beňadiku. Potom ešte nastúpil na štúdium filozofie a dejín v Bratislave a ako mladý kňaz pôsobil v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej. Keď komunistický režim zrušil v apríli 1950 rehole, saleziáni boli internovaní v koncentračnom tábore v Podolínci, kde Ernest Macák začal písať zápisky o týchto udalostiach. Kniha neskôr vyšla pod názvom Zápisky spoza mreží. Z Podolínca sa mu podarilo utiecť a dva roky tajne pracoval a pomáhal mladým saleziánom hľadať spôsob rehoľného života v ilegalite. Roku 1952 ho ŠtB zatkla, pri výsluchoch ho kruto mučili, prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“ a tak sa dostal na policajnú psychiatriu, odkiaľ ho napokon v apríli 1955 prepustili k rodičom ako psychicky chorého. Aj doma ďalších 13 rokov hral blázna a pracoval ako roľník. V roku 1968 mohol vycestovať ako „chorý“ na slobodu – do Talianska a ostal už tam. V Ríme intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, bol direktorom saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a neskôr pôsobil medzi Slovákmi vo švajčiarskom Bazileji. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, kde sa sna dva roky stal riaditeľom obnoveného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 ako 73-ročný sa stal provinciálom saleziánov. Je autorom niekoľko kníh, okrem iného aj dejín šaštínskej baziliky. Posledné jeho dielo – retrospektívny pohľad na vlastný život – vyšlo v roku 2009 pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.
Salezián kňaz Ernest Macák zomrel vo veku 96 rokov, vo štvrtok 13. októbra 2016 v Cerovej.
 
Rastislav Hamráček SDB, hovorca saleziánov