Uvedenie do úradu

Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“  Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval.  Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.  A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Mt 3, 13 – 17
 
Zástupom pri Jordáne Ján hlásal krst pokánia a priblíženie nebeského kráľovstva tak presvedčivo, že vzbudil v nich dojem, že Pán s nebeskými vojskami je priam za humnami. A zatiaľ On bol s nimi už vo vode! Prvým verejným skutkom Ježiša bolo zaradenie sa medzi hriešnikov. Nechal sa krstiť, aby nám bol čo najbližšie, až na hranici s hriechom. A neponoril sa iba do Jordánu, ale aj do hĺbok smrti, aby sme ani v nej už viac neboli sami a otvoril nám nebeský svet.
 
Nad Ježišom sa pri krste ukázal obraz holubice a celé zástupy počuli hlas z neba. Práve začala éra novej komunikácie medzi Bohom a človekom. Otvorilo sa nebo Božieho slova. Tento krát nad všetkými národmi, až podnes. Duch Boží sa už vznáša nielen nad vesmírnymi vodami (Gn 1), ale ukázal sa ako Božia pokora v podobe krehkej holubice aj nad obyčajnými riekami sveta. Ako znamenie začiatku nášho definitívne nového stvorenia krstom. A Otec nám predstavuje svojho Syna ako Izáka (milovaný), tiež ako Dávidovho potomka (môj syn) a ako Izaiášom predpovedaného Pánovho služobníka (v ktorom mám zaľúbenie). Čiže ako celé starozákonné očakávanie v skratke. Tak je už medzi nami nielen Božie dieťatko, ale celá Trojica Lásky! Vďaka Ježišovmu a nášmu krstu.
 
V živote treba zakúsiť rôzne Vianoce: v hojnosti alebo v krajnej chudobe, vo vytržení i v suchote, v pokoji či trápení, v samote alebo s najchudobnejšími, v komunite i bez nej, v rodine či v nemocnici…. Potom ísť znova verejne účinkovať. S Duchom Svätým ako krotké a jednoduché holubice – čiže vlastným príkladom, Otcovým slovom – ak nás budú chcieť počúvať a ako Ježiš – každodenným umieraním sebe. A stihneme zažiť aj to, aké je krásne pomáhať tým, ktorí nás ako Ježiš Jána čochvíľa prerastú.
 
sestra Dagmar Kráľová
Foto: Jordán dnes, smerom do údolia Jordánu, vody Jordánu