Výzvou je žiť v tejto digitálnej dobe

„Šíria sa hejty, hoaxy, polopravdy, kyberšikana – človek sa v tom všetkom ťažko orientuje, sociálne siete nám zaberajú čas, ako rodičia hľadáme výchovné cesty,“ vyjadrila svoj názor na digitálne médiá Baška, ktorá sa aktuálne ako mamina na materskej dovolenke a saleziánka spolupracovníčka, venuje tejto oblasti v saleziánskom stredisku na Troch hôrkach v Košiciach. V rozhovore s ňou vám ponúkame témy od jej vzťahu k médiám až po jej mediálne projekty.
 
Baška, ako si sa dostala k médiám?
Pamätám si, ako som sa dostala k svojmu prvému článku. Bol pre Times, noviny mladých – v tom čase vychýrené médium michalovských saleziánskych mladých :-). Mala som vtedy asi 14 rokov. Boli sme na nejakom výlete a cestou späť ma oslovila Kaťa Berešová (dnes FMA, vtedy moja animátorka a členka redakcie Times), aby som o tej akcii skúsila niečo napísať. Spomínam si, že som ten článok odovzdala (na diskete) ešte v ten deň večer, a že Bereška bola prekvapená z mojej rýchlosti. Myslím, že toto bol môj mediálny štart. :-) Asi sa im ten článok páčil, keďže potom som dostala ponuku stať sa redaktorkou Timesu a po niekoľkých mesiacoch aj jeho šéfredaktorkou. Predtým si pamätám iba moju veľkú obľubu písať listy a denníky.
 
Kde všade si ako mediálnička pracovala?
Keď som odišla na výšku (masmediálka v Trnave), odišla som aj z Timesu. No čoskoro ma oslovili FMA v Bratislave, aby som im pomohla s časopisom Lawína, ktorú vtedy združenie Laura vydávalo. Asi o dva roky nato mi prišla ponuka z Vydavateľstva Don Bosco, aby som s nimi začala spolupracovať v časopise AHA! Začala som ako externistka, neskôr (po skončení školy) som sa stala zástupkyňou šéfredaktora a nakoniec aj šéfredaktorkou AHA!. Popri tom sa tvorili aj relácie pre TV LUX (Štúdio AHA! a Filmix), takže aj tam som trochu pomáhala ako dramaturgička. V tom čase sme tiež rozbiehali nový česko-slovenský projekt – Mediálna škola (dodnes fungujúca Meška), predtým sme v Laure organizovali mediálne víkendy s názvom Pomedzi riadky. A nesmiem zabudnúť ani na prelomový portál ziwhat.sk, ktorý sme tvorili pre projekt Festa 2007. Po zaniknutí AHA! som vedela, že je čas ísť do svetských médií. Chvíľu som pracovala aj v časopise Quark, ale potom som sa zamestnala v odbornom časopise o reklame a marketingu, ktorý sa volá Stratégie. Odtiaľ som šla na marketingové oddelenie softvérovej spoločnosti SAS, kde som si oddýchla od denno-denného písania článkov a viac sa zamerala na marketing. Stále som však spolupracovala so saleziánskymi médiami, či s časopisom Don Bosco Dnes, alebo som mediálne pomáhala s rôznymi projektami. Dodnes pracujem ako redaktorka Viery do vrecka a pre portál Zastolom.sk tvorím rubriku Mediálna výchova.
 
Čo považuješ za skúsenosť, ktorá ťa najviac v tejto oblasti posunula?
Určite ma najviac posunulo, že mi saleziáni a saleziánky ako mladému dievčaťu dôverovali, dali taký priestor, možnosť tvoriť, viesť redakciu… Som za tú skúsenosť veľmi vďačná. A posunul ma aj každý človek, s ktorým som v podstate od tých mojich 15-tich spolupracovala. Od každého som sa niečo naučila. Časopis AHA! bol mojou srdcovkou, robili sme na ňom úžasná partia mladých ľudí – doteraz sme v kontakte. Myslím, že môžem za väčšinu redaktorov povedať, že nám tieto roky veľmi pomohli pri voľbe ďalšieho zamestnania a možno aj celkového smerovania.
 
Vnímaš v súčasnosti nejakú mediálnu výzvu?
Momentálne som takmer 5 rokov doma s deťmi, presťahovali sme sa z Bratislavy do Košíc. Stále však s médiami žijem, stále ma bavia, sledujem, čo je nové, fascinujú ma digitálne médiá. Samotnou výzvou je už žiť v tejto digitálnej dobe. Myslím tým to, že nás môže veľmi ľahko prevalcovať. Šíria sa hejty, hoaxy, polopravdy, kyberšikana – človek sa v tom všetkom ťažko orientuje, sociálne siete nám zaberajú čas, ako rodičia hľadáme výchovné cesty, keďže pre dnešné deti je najžiadanejším darčekom smartphone a najlákavejším zamestnaním byť youtuberom. Technické výdobytky však prinášajú aj kopec výhod a uľahčení, a ako som povedala – mám ich aj rada, takže top výzvou je nájsť v tom všetkom takú normálnu zlatú strednú cestu.
 
Aký projekt rozbiehaš teraz?
Teraz v máji som začala v stredisku na Troch hôrkach organizovať kurz Mediálne večery pre rodičov. Toto je hmotný výsledok toho hľadania zlatej strednej cesty, ktorú som spomínala. Keďže som mala za posledný rok viacero mediálnych prednášok pre deti, rodičov, učiteľov, mladých, doviedlo ma to k tomu, že s osvetou treba začať v rodine. Mnohí rodičia si nevedia dať rady s médiami, sú stratení v novodobých technológiách, nevidia tam priestor pre výchovu. Kurz je pre 20 rodičov, má 4 časti, 4 rôzne témy, ktoré spolu súvisia. Má rodičom pomôcť zorientovať sa v digitálnej dobe, nebáť sa spoznať a pochopiť, čím ich deti žijú.
Uvidíme, aká bude spätná väzba, či to pomôže aspoň jednému rodičovi, jednej rodine…
 
Máš aj nejaké vízie do budúcnosti, respektíve mediálny sen?
Nie, mediálny sen nemám. Túžim však svoje skúsenosti a vedomosti, ktoré sa za behu naďalej učím, odovzdávať neformálne ďalej. Uvedomujem si, že mi bolo veľa dané ako dar, a chcem byť pripravená sa o to deliť. V prvom rade však chcem zvládať rodinu, výchovu, domácnosť a popri tom aj svoju prácu. Vízie si ukladám do srdca, majú svoj čas, teraz sa snažím žiť prítomnosť – moju akčnú realitu.
 
Dagmara Čepelová
Foto: Barbora Okruhľanská