Internet a rast v ľudskosti

Od „on line“ k ľudskému spoločenstvu
Keďže sme boli stvorení na obraz a podobu Boha, ktorý je spoločenstvom a komunikáciou seba samého, nosíme v srdci stále nostalgickú túžbu po živote v spoločenstve, po príslušnosti k spoločenstvu. Sv. Bazil hovorí, že „nič nám nie je také vlastné, ako nadväzovať vzájomné vzťahy a navzájom sa potrebovať“.
Súčasná situácia nás všetkých vyzýva, aby sme investovali do vzťahov a posilňovali náš medziosobný charakter aj na internete a prostredníctvom neho. My kresťania sme navyše pozvaní zviditeľňovať spoločenstvo, ktoré charakterizuje našu identitu ako veriacich. Samotná viera je totiž vzťahom a stretnutím.
 
Od indivídua k osobe
Z viery v jediného, trojosobného Boha vyplýva, že nato, aby som bol sebou samým, potrebujem druhého. Som skutočne ľudským, skutočne osobou, iba ak vstupujem do vzťahu s druhým. Termín „osoba“ totiž označuje človeka ako „tvár“, ktorá je obrátená k druhému a s ním komunikuje. Náš život rastie v ľudskosti tým, že od individuálneho charakteru prechádzame k osobnému. Pravá, skutočná cesta humanizácie ide od jednotlivca, ktorý vníma druhého ako rivala, k osobe, ktorá ho spoznáva ako sprievodcu na ceste.
 
Od „like“ k „amen“
Používanie sociálnych sietí je doplnkom stretnutia so živým človekom, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom tela, srdca, očí, pohľadu a dychu toho druhého. Ak sa sieť používa ako predĺženie alebo očakávanie takéhoto stretnutia, potom je verná svojej podstate a ostáva pre spoločenstvo cenným zdrojom. Ak rodina používa internet nato, aby bola častejšie v spojení, a následne sa stretá pri stole a hľadí si do očí, potom je internet zdrojom spoločenstva. Ak cirkevné spoločenstvo pomocou internetu koordinuje svoje aktivity a následne spoločne slávi Eucharistiu, potom je sieť zdrojom spoločenstva. Ak nás internet približuje k udalostiam a skúsenostiam krásy alebo utrpenia, ktoré sú fyzicky vzdialené, ak nám pomáha spoločne sa modliť a spoločne hľadať dobro v znovuobjavení toho, čo nás spája, potom je internet zdrojom spoločenstva.
 
Takto môžeme prejsť od diagnózy k terapii: keď otvoríme cestu k dialógu, stretnutiu, úsmevu, láskyplným gestám… Toto je sieť, o ktorú nám ide. Sieť, ktorá neslúži nato, aby sme sa do nej chytili ako do pasce, ale ktorá nás oslobodí a ktorá slúži spoločenstvu slobodných osôb. Samotná Cirkev je tiež sieťou utkanou z eucharistického spoločenstva, kde však nie je jednota založená na lajkoch, ale na pravde, na „amen“, ktorým každý vyjadruje svoju príslušnosť ku Kristovmu telu, prijímajúc tých druhých.
 
Eva Matejková
Zdroj: kbs.sk