Rok v Božej prozreteľnosti
Teraz je to rok, čo pracujem na Orechovom dvore. Som ponorená do rómskej pastorácie. Nikdy to nebol môj sen a rovnako nie práca s malými bábätkami. Avšak Božia prozreteľnosť ma priviedla rovno k takejto práci v materskom centre. A môžem povedať, že práve tu som za jeden rok nazbierala viac skúseností s Božími zázrakmi, než za celý môj dovtedajší život. Niekedy mám až dojem, že zázraky sú tu zhmotnené a môžem ich zbierať.
Prečo je to tu tak? To celkom neviem. Zažívam si účasť na najväčšej chudobe ľudí z doterajšieho môjho pôsobenia a to so sebou prináša pár vecí: vnímavosť na potreby odstránenia chudoby, súcit s chudobnými, vnímavosť na štedrosť darcov, rozmýšľanie o ľudskej dôstojnosti…
A aké zázraky sa tu teda udiali? Mali sme deravú strechu na plechovom sklade vecí. Pršalo a voda v sklade nasiakla do oblečenia. Spomenuli sme to len tak mimochodom pri rozhovore pánovi farárovi. Na druhý deň prišiel v montérkach s potrebným materiálom a všetko opravil. Alebo: nazbierali sme s rómskymi mamami pár bedničiek jabĺk v sade. Niečo sme zavarili, niečo sa zjedlo, rozdalo a stále bolo jabĺk dosť. Už sme nevedeli, čo s nimi. A zrazu jeden telefonát a prišla ponuka na prešovanie šťavy. Máme jej teraz 40 litrov a v zime dobre poslúži vitamínmi. Nemali sme peniaze na vianočné darčeky pre 100 detí. Postarali sa o ne exallievi, ktorí nám zavolali, či niečo nepotrebujeme. Po nich prišiel ešte jeden pán z Mestského úradu, ktorí doniesol také množstvo plienok a trvalých potravín, že vystačia na pol roka. Potrebujeme deti a mladých evanjelizovať a katechizovať. Nemáme však na to vhodný a ani vybavený priestor. Opäť telefonát a ponuka na projekt pre vybavenie náboženskej miestnosti. Preventivita proti drogám? Prišiel pán z organizácie, ktorá sa venuje preventivite a tak ho to prostredie dojalo, že sám urobil dlhodobý plán na postupné odstraňovanie devastácie. Pokazilo sa nám auto, ktorým chodíme nehostinným terénom do práce. V servise nám počas jeho opravy ponúkli náhradné.
A to sú veci len za posledné dva mesiace. K tomu sa pridávajú aj väčšie projekty ako riešenie stavby kostola, dôvera vedúcich odborov na mestskom zastupiteľstve v prácu rehoľných sestier a vychádzanie v ústrety, riešenie zložitých situácií v oblastí sviatostí…
Ešte mi napadá, že tie zázraky vnímame asi aj preto, lebo situácia a práca na Orecháči má tisíce problémov, je naozaj náročná. A potom tiež preto, lebo Boh si chudobných bráni. A ešte – máme v nebi mocnú patrónku komunity sr. Máriu Troncatti, ktorej sa denne zverujeme, máme tam aj orecháčsku sr. Majku Futejovú a ďalších. A tiež sa denne v komunite modlíme k Duchu Svätému a prosíme za vnímavosť na neho v celom našom živote.
Sr. Mirka T.
