Učiť sa dramatizovať a tak rásť

Termín “dramatizovať” znamená „prispôsobiť sa divadlu,“ ako aj „zveličiť význam alebo závažnosť skutočnosti alebo situácie.“ Dramatizácia je ozajstnou školou komunikácie.  Je to priestor na tvorivé rozvíjanie osobnosti mladého človeka. Je príležitosťou na dosiahnutie harmónie a určitého „spolužitia,“ pretože poskytuje možnosť byť spolu pri tréningu počúvania, aby sme sa naučili vzájomne sa počúvať, ovládať gestá, znižovať napätie a usmerňovať vlastné emócie.
 
Dramatizácia je východiskom vo všetkých výchovných situáciách, pretože si osvojuje všeobecné ciele edukácie. Pri praktizovaní dramatizácie mladý človek využíva všetky svoje kognitívne, afektívne a aktivizačné zdroje a cíti sa byť súčasťou reality, ktorú tvorí, a zároveň komunikuje s ostatnými, pričom vždy využíva všetky svoje zdroje, až  po ich zapojenie do vlastnej reality vo výstavbe. Všetko sa môže stať príležitosťou pre dramatizáciu: biblický príbeh, skutočnosť zachytená v kronike alebo epizóda zo života niektorého svätca. Dramatizácia vo výchovnom prostredí zvyšuje predstavivosť, tvorivé vyjadrenie a odohráva sa v hravom kontexte. Predstavivosť a tvorivosť sú v prvej časti rozvoja úzko späté s hrou, ktorá je životne dôležitou súčasťou rastu, ktorá sa vyznačuje nezištným prístupom, slobodou prejavu, radosťou, vitalitou a spoluprácou. Predstavivosť, kreativita a hra sa bežne spájajú s obdobím detstva, sú však dôležité vo všetkých fázach života, najmä v období pred a počas dospievania, v obdobiach, počas ktorých mladí experimentujú s rôznymi aspektmi svojej osobnosti, ktorá sa formuje, alebo sa konfrontujú s rôznymi osobnosťami. Ak sa stvárnenie situácie v danom úseku podarí, keď možno vidieť alebo vnímať, že si mladí osvojili charakter postavy (možno postavený na dobre definovanej biografii); keď skutočne dobre zapadli do hranej roly, je potrebné navrhnúť opakovanie improvizácie a poskytnúť ďalšie podnety pre improvizovanie tak, že sa postupne všetko obohatí a kúsok po kúsku, sa nakoniec spojí do deja a vytvorí jeho naratívnu osnovu. Pri zostavovaní „scény“ budú účastníci dramatického kurzu pracovať aj na scénografii, na ktorej sa dohodli spolu s animátorom / animátorkou. Nech sa použije ktorýkoľvek prvok, musí byť v súlade s improvizáciami, pretože iba týmto spôsobom dramaturgická aktivita nebude sériou oddelených prvkov, ktoré sa k sebe pridávajú, ale budú tvoriť jediný celok.
 
Divadelná opona je otvorená smerom ku spoločnosti. Aby bolo možné účinným spôsobom učiť dramatizáciu (v angličtine jednoducho drámu), je nevyhnutné, aby výber témy alebo charakteru bol obzvlášť blízky životu mladých ľudí, ktoré oduševňujú tých najmenších, alebo mladých, ktorí navštevujú náš kurz edukačného divadla. Príklad? Predstavenia, ktoré sa zaoberajú významom a dôležitosťou materstva a otcovstva, úlohami rodičov, hodnotou ich prítomnosti po boku detí. Úvaha o vzťahoch medzi generáciami, o potrebe opatery a starostlivosti zo strany dospelých má stopy prítomné v klasických divadelných scenároch ako ich spoločné dedičstvo. Pre najmenších sú tu Peter Pan (manželia Darling a ich tri deti Wendy, John a Michael) a Mary Poppins (manželia Banksovci so svojimi deťmi Jane a Michael). Pozornosť na vlastnú kultúru a kultúru druhých, na vzácne tradície, ktoré sa majú rešpektovať a prenášať, ako sa uvádza v 3. kapitole Záverečného dokumentu Synody o mládeži, by mohla inšpirovať divadelné scenáre pri ich zostavovaní a dramatizácii aj vďaka najnovšej kinematografii. Napríklad Coco (2017) od Disney-Pixar, v nezabudnuteľnom deji zhrnutom Miguelovou vetou: „Moja rodina a ja budeme tiež trochu čudní, ale zostaneme zjednotení … nič nie je dôležitejšie ako tí, ktorých miluješ“. Zotrvávanie v blízkosti toho, čo je “konzumom” dnešných detí, tínedžerov a adolescentov, popretkávať uvažovaním a odhaľovaním  hodnôt, ktoré sú skryté v ich očiach, môže byť ľahko uskutočniteľnou cestou prostredníctvom divadelnej dramatizácie.
 
Čo povedať o problémoch, ktoré je potrebné preskúmať s najväčšími, spojených s meniacou sa spoločnosťou, s priateľstvom, s praktizovaním morálneho učenia a so všetkými formami zraniteľnosti? Od života na okraji k mentálnym zraniteľnostiam, až po sociálnu biedu a pálčivú skúsenosť utrpenia. Môžeme si pomôcť rozsiahlymi scenármi medzinárodnej literatúry, ako napríklad Oliver Twist od Charlesa Dickensa, Malé ženy od Louisy May Alcottovej, Jana z Arku od Darrah Cloud. S adolescentmi a mladými je možné viesť širšie i hlbšie úvahy, napríklad o podmienkach žien v Domčeku pre bábiky od Henricka Ibsena, alebo s nutnou schopnosťou kritiky, využiť jedenásť divadelných hier Natálie Ginzburgovej.
 
V plnom význame, dramatizácia rozvíja všetok potenciál mladých. Je to analytický  proces, ktorý využíva myseľ a srdce prostredníctvom priameho konania. Každý, kto vstúpi do role, pristupuje k novému spôsobu nazerania na problém. Dramatizácia sa zaujíma skôr o priame skúsenosti a tiež o proces viac, než o produkt. Dramatizácia spočíva vo vytváraní situácií, vo vymedzení problémov a v ich aktívnom riešení prostredníctvom prevzatia rolí. Na uskutočnenie tohto procesu sú nevyhnutné dve podmienky: skutočný vstup do úlohy a seriózny záväzok zo strany účastníkov. Skrátka, skvelá príležitosť vychovávať deti tým, že ich podporíme v raste.
 
Péter Szondi, autor Teórie modernej drámy, hovorí, že divadlo je reprodukciou medziľudských vzťahov a teda je založené na dialógu. A tak ten, kto píše pre divadlo, starostlivo vyberá slová, vytvára vyčerpávajúce a zároveň ekonomické, strohé ale presvedčivé texty, ktoré sa pobádajú k činom.
 
Caterina Cangià, FMA
Preložila a upravila: Karolína Szelešová
Zdroj: rivistadma.org
Foto: pixaby.com
 
Stiahnite si scenáre divadelných hier pre mladých v taliančine, vo francúzštine alebo v španielčine.