Kam pôjdeme s chudobnými?
V Azerbajdžane pôsobia sestry saleziánky už pár rokov. K trom Slovenkám sa tento rok pridala aj jedna misionárka Lucía pôvodom zo Salvadora. Spoločne rozbehli projekt PAD. Čo sa pod skratkou skrýva a aká je misijná skúsenosť v Baku nám porozprávala sestra Slávka Butková.
Aká je v Baku klíma, aj vy už máte jeseň?
Momentálne je v Baku teplo, aj keď už aj nám sa chýli k jeseni, lebo stupne klesajú. Už nemáme 40, už máme iba 23 stupňov cez deň.
Akej misií sa teraz venujete?
Sme tu teraz tri. Ku mne a sestre Lucíi prišla sestra Kamilka Novosedlíková, keďže dve naše Slovenské sestry sa momentálne nachádzajú doma na Slovensku. Kamilka prišla v najvhodnejšej chvíli, keď sme rozbiehali PAD, kde sa venujeme chudobným rodinám, väčšina z nich je moslimských, alebo neveriacich. Minulý rok sme sa s nimi stretávali v Baku na Gəncliku, kde bývali bratia Saleziáni a tento rok kvôli rekonštrukcií saleziánskeho domu sme hľadali vhodné miesto, kde budeme realizovať tento projekt, a tak kam pôjdeme s chudobnými.
Podarilo sa? Ako ste túto priestorovú situáciu vyriešili?
Dlho sme nad tým rozmýšľali, ale nakoniec jednej sestre napadlo využiť saleziánsku chatu a túto myšlienku bratia saleziáni podporili, prepožičali nám tieto priestory. Prvý krát sme s rodičmi a s deťmi z PAD boli na chate v Dübəndi túto sobotu Kamilka nám pomohla s varením obeda a tiež pri prekladaní z ruštiny do angličtiny, keďže sme mali aj jednu rodinu z Pakistanu. Deti boli šťastné, mali sa kde vybehať a potom na hodinách boli spokojné, pozorné.
Mali ste počas realizácie projektu nejaký špeciálny zážitok?
Napadla nás myšlienka, modliť sa spolu ako kresťania a moslimovia. S deťmi to je jednoduché, pár pesničiek na oslavu Boha, krátka modlitba, ale s rodičmi to bolo po prvý krát. Keď ostali sami bez detí, lebo deti boli na hodinách, tak im hovorím: „Počúvajte, my sestry sa za vás modlíme každý deň, ale prečo by sme sa teraz nemohli spolu pomodliť, spolu chváliť a ďakovať Bohu, veď Boh je len jeden. Budeme mu ďakovať za všetko čo vám Boh dobre urobil a odovzdáme mu všetky problémy, starosti čo prežívate.“
Nie je to nebezpečné a niekedy dokonca riskantné dať takúto ponuku?
Ja som začala prvá, ďakovala a prosila, aby Pán požehnal tieto rodiny a oni naozaj pokračovali až tak, že plakali všetky ženy od dojatia. Ďakovali, prosili z celého srdca. Viem, že to bola práca Ducha Svätého. To bola taká sila! Sila modlitieb. Nech si Boh koná svoje dielo, dielo lásky, uzdravenia týchto rodín a takého prebudenia k viere.
Dagmara Čepelová, fma
Foto: archív saleziánky Baku
