Keď saleziánky opravujú strechu

V srdci Zemplína, v meste Michalovce, v areáli domu, komunity a strediska, stojí kostol bl. Laury Vicune. Je to malý kostolík, jediný v Slovenskej Provincii v správe sestier FMA. Môžeme povedať, že si ho postavili pred 20-timi rokmi sami ľudia z okolia.
 
Kostol sa stal neodmysliteľnou súčasťou mládežníckeho strediska a zároveň miestom ADMY, mužov a žien, ktorí podporujú svojou modlitbou činnosť saleziánskej rodiny.  Keďže zub času nie je milosrdný ani k Božiemu chrámu, nadišiel čas opravy. Posledné roky robili veriaci zbierky, aby sa mohla opraviť zatekajúca strecha, vymaľovať a zatrieť pukliny. Sestry v predošlých rokoch vložili svoje schopnosti a čas do vytvárania rôznych produktov, ktoré ponúkali za dobrovoľný príspevok na opravu kostola. A tak sme začali plánovať a zháňať vhodných majstrov. Pán si sám režíroval opravu svojho domu: našiel si nielen kvalitných odborníkov vo svojom remesle, ale ešte takých, čo pracujú so zanietením, úsmevom na perách a obdivuhodným  prístupom k práci.  Keď v telefóne začujete: „Dobrý deň, som Pápež“, trochu vám to vyrazí aj dych. „Žeby František?“ Až tak nie, v našej klampiarskej parte je šéfom Vlado. Spolu s ďalšími piatimi chlapmi to dali s dôslednosťou za tri týždne. Mimochodom v búrkovom augustovom období – v Michalovciach boli súvislé slnečné tri týždne.
 
Súčasne s nimi – pod strechou zvnútra – pracovali maliari. Veľmi sympatická a zohratá trojka – otec, syn, zať. Do štyroch dní bol kostol vymaľovaný, veď po lešení sa pohybovali ako veveričky. V závere sa pridali ešte k práve rozohratému volejbalovému zápasu s animátorkami a bolo to na úrovni. Tri upratovacie skupiny obetavých žien a zopár mužov vrátili podlahe a laviciam svoj lesk. Nevesta Anka v sobotu poobede už spokojne a vďačne kráčala k oltáru, ktorý zdobili kytice bielych ruží.
 
Opäť sme sa presvedčili, že ak urobíme všetko, čo je v našich silách a ostatné zveríme do Božích rúk, On sa postará – ako skutočný Kráľ.
 
sr. Hela Gúberová
Foto: archív saleziánky Michalovce