Lebo ozajstný dar je na to, aby zmenil nás samých

Liturgické čítania z 32. nedele v cezročnom období B nájdete na tomto odkaze.

 

Starozákonná vdova zo Sarepty v prvom čítaní dnešnej nedele dala Eliášovi všetko, čo jej ostalo, lebo ju o to prorok požiadal. Chudobná vdova z evanjelia nemusela dať dar do chrámu pre Pána, ba naopak, ona mala právo dostať almužnu z chrámového pokladu. Vedela však, že sa patrí prispieť Pánovi, preto sa rozhodla darovať aj to posledné a bez toho, aby videla svoj dar použitý na niečo konkrétne.

 

Marek zdôrazňuje, že to bola nielen vdova, ale aj chudobná vdova

Čiže dvojnásobne biedna vdova a že jej dar bol ponižujúco malý. Podľa zvuku padajúcej mince do pokladni okolostojaci vedeli, koľko vhodila. Ježiš s ňou porovnáva mnohých boháčov, neskôr dokonca všetkých. Ona nemyslela na seba, aby si kúpila posledný rožok, lebo konkrétne kládla Boha na prvé miesto a milovala ho celou bytosťou. Skutočne pozabudla na seba. Bez tejto lásky by bol jej dar čistým bláznovstvom a obdiv Ježiša bezcitnosťou.

 

Boh sa zaobíde bez darov na opravu chrámov, no čo ho fascinuje, je naša láska k nemu, pre ktorú zabudneme na seba. Napokon chrám, na ktorý prispela chudobná vdova bol o niekoľko rokov do tla zničený.  Ona urobila niečo podobné ako onedlho urobí Mária pri pomazaní Ježiša v Betánii. Niečo krásne, ale aj absurdné a zbytočné. No pre obe ženy to malo zmysel. Aj pre Ježiša.

 

Akoby platilo, že čím väčší dar, tým menej srdca v ňom. A vskutku, dar boháčov nemenil ich vnútro ani ich vzťahy. Lebo ozajstný dar je na to, aby zmenil nás samých. Pomáhame ním práve sebe. Nech nás poteší vedomie, že Boh oceňuje aj málo, veľmi málo. A platí to aj o našich talentoch. Preto ak máme urobiť dačo a takmer na to ani nemáme a keď to predsa len urobíme, náš dar bude ešte väčší.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša