„Každé stretnutie s mladými je niečím výnimočné a obohacujúce. Stačí mať pre nich čas a byť s nimi,“ rozhovor s laurákmi Martou, Majkou a Ivanom

Aj v organizácií Laura, združenie mladých sa oslavuje. Na Slovensku pôsobí nie malý čas, 30 rokov. Oslavy budú prebiehať tento víkend v Žiline, a preto sme sa rozhodli priniesť Vám rozhovor. O Laure nám porozprávali jej predsedníčka Marta Baňasová a jej riaditeľka Mária Nagyová. Aj keď je v Laure viac členiek, venuje sa aj výchove a vzdelávaniu chlapcov, či mladých mužov. Práve jeden z nich Ivan Dauda, ktorý je členom Laury už viac rokov, nám o nej tiež niečo povedal.

 

V decembri bude Laura oslavovať 30 rokov od svojho vzniku, čím všetkým organizácia prešla až do svojej „zrelosti“?

Marta: Asi nebudeme hovoriť o celej histórii, ale po počiatočnom rozbehu organizácie si prešla krásnym detstvom, dospievanie ňou trochu zatriaslo, ale teraz si našla svoje miesto a má veľké možnosti rozvíjať tie talenty, ktoré do nej prináša každý človek, mladý či starší. Mohla by si naplno užívať svoju kreativitu a široké možnosti.

 

Majka: Za tridsať rokov existencie Laury sa v združení vystriedali stovky mladých ľudí, ktorí dokázali naplno darovať seba. Boli to nielen sestry, ale aj animátori, dobrovoľníci, členovia, či nečlenovia na otvorených podujatiach, rodičia detí, zástupcovia mesta a pod. Mám veľkú vďačnosť voči tým, ktorí v Laure pôsobili a pôsobia. Vďačnosť za to, že im nie je ľahostajný život mladých, že v deťoch a mladých chcú prebúdzať dobro, ktoré v nich je.

 

Boli chvíle radosti ale aj náročné – tak ako v každom živote … a boli aj ťažkosti – finančné, organizačné či existenčné. Ale toto bolo často akoby „dobrou pôdou“ pre nové vízie, nový štart či smerovanie. Vnímam, že všetko, čo Laura za tých 30 rokov robila malo veľkú cenu, nie vždy samozrejme viditeľnú – ale naplnilo sa v jej životnom fungovaní motto, že obeta a čas stratený pre druhých NIKDY nie je stratený.

 

Aká je jej tvár v dnešnej dobe, čomu strategicky dáva svoje priority?

Majka: Laura, združenie mladých podporuje integrálny rozvoj detí a mladých. Aj napriek rôznych problémom doby sa snaží naďalej rozvíjať u detí a mladých ich schopnosti, potenciál. Svoju činnosť realizujeme v 10 strediskách po celom Slovensku. Vďaka sestrám, animátorom, dobrovoľníkom sa venujeme deťom a mladým na oratkách a stretkách, organizujeme rôzne výlety, tábory, duchovné obnovy, športové, tanečné súťaže. Máme akreditované neformálne vzdelávanie dobrovoľníkov Vides – slávi tento rok 20 a vynikajúcu Mediálnu školu, ktorá na jeseň začala 15.ročník.

 

Marta: Máme 3 strategické ciele, prvý je zameraný na celkový rozvoj mladých, zvlášť kladieme dôraz na aktivity na rozvoj emocionálej inteligencie. Teraz nás najbližšie 3 roky čaká téma inklúzie. Tiež vnímame potrebu podporiť a oceniť dobrovoľníkov. Vzhľadom na spoločenskú situáciu vnímame ako dôležité sústrediť sa aj na finančnú stabilitu. Tretia oblasť je zameraná na to, aby sme v organizácii vytvárali spoločenstvá, v ktorých sa mladí budú cítiť podporení. Zároveň však sa snažíme o podporu širšej komunity, v ktorej sú jednotlivé strediská, aby sme tak boli šíriteľmi dobra v spoločnosti. Otvárame sa témam ako integrálna ekológia, ľudské práva, úcta k starším a pod.

Je niečo, čo je pre Lauru aj menšou, či väčšou výzvou?

Marta: V najbližšom období vnímame potrebu byť blízko mladým a sprevádzať ich. Je to poslanie, ktoré máme od začiatku, ale stále je pre nás prioritou. Pri tom je ale obrovskou výzvou pokračovať v našej snahe otvoriť sa v našich strediskách, budovať naše spoločenstvá nie len smerom dovnútra, ale aj navonok – vytvárať v okolí našich stredísk miesta, kde sa žije dobro.

 

Majka: Ak sa pozrieme širšie na sektor mládežníckych organizácií pracujúcich s deťmi a mládežou na Slovensku, možno povedať, že sme na tom pomerne dobre. Stále sa však dá niečo zlepšovať a napredovať vpred. Po prvé, čeliť aktuálnym výzvam a odpovedať na potreby detí a mladých ľudí. A po druhé asi popracovať na tom, aby sme mali v organizácii stabilný finančný príjem, aby sme mohli našu činnosť pre mladých a s mladými naďalej realizovať.

Po tretie sú to výzvy Globálnej výchovnej aliancie. V dnešnej roztrieštenej dobe potrebujeme nový pohľad na výchovu, hľadať inovatívne, otvorenejšiu a iluzívnejšie možnosti ako formovať mladých. Páči sa mi vytváranie siete v záujme lepšieho ľudstva.

Koľko rokov si ty osobne v Laure a na aké posty si už vystriedala?

Marta:

To je tiež veľmi relatívna otázka. Môžem na ňu odpovedať, že od svojich 15 rokov, ale to ešte nebola Laura ako ju poznáme. Potom som sa sem- tam objavovala ako súčasť niektorých stredísk, či členka správnej rady. Momentálne som 9. rok predsedníčkou Laury.

 

Majka:

Ako vysokoškoláčka som začala chodiť na stretká a neskôr na niektoré jednodňové podujatia, či tábory. Naplno som sa do Laury dostala cez animátorstvo. V Dubnici n/V sme mali pomerne dobré a veľké spoločenstvo animátorov, ktorí sa venovali deťom na stretkách a táboroch. S radosťou spomínam najmä na nedeľné oratká pre deti, denné tábory, ktoré som pomáhala organizovať niekoľko rokov. Ako sestra som bola predsedníčka strediska v Banskej Bystrici či v Trnave. Na ústredie som prišla pred 8. rokmi ako riaditeľka.

 

Ivan:

O Laure som sa prvýkrát dozvedel v roku 2010 pri podujatí 72AA. Potom v roku 2013 som sa začal podieľať na organizácii KubCupu, ktorý dlhé roky organizuje dolnokubínska Laura. Do Laury som sa však oficiálne začlenil až po ďalších troch rokoch, kedy som sa stal členom miestnej strediskovej rady a aktívne som začal spolupracovať na príprave viacerých podujatí. Zároveň som v CVČ, ktoré je tiež súčasťou kubínskej Laury, mal na starosti ako animátor alebo skôr ako tréner aj športový krúžok.

V roku 2020 som bol požiadaný vtedajšou kubínskou direktorkou o prijatie výzvy v podobe vykonávania predsedu a štatutára miestnej Laury. Aj napriek netradičnej pozícii pre laika som túto výzvu prijal. Moje tri roky predsedníctva však boli čiastočne poznačené koronou a tiež nedostatkom času pre zmeny v mojom pracovnom a najmä osobnom živote. Aj vďaka spolupráci so sestrami, aspirantkamii a aj mnohými mladými sme pokračovali v spoločnom diele a snažili sme sa zveľaďovať prostredie pre detí a mládež v našom stredisku.

 

 

Čo tebe osobne dala práca v Laure?

Marta:

Ani neviem, odkiaľ začať. Asi v prvom rade od mladých ľudí. Čo vnímam ako obrovský dar, je spolupráca s mladými. Počúvať, ako rozmýšľajú, povzbudzovať ich, pretože majú výborné názory a postrehy, dôverovať im.  Mám rada, keď sa rozprávame v rôznych diskusných skupinách a témach ako napr. naposledy o inklúzii či o tom, ako ponúkať ostatným mladým dobrovoľníctvo podľa ich vlastných možností. Názory mladých mi prinášajú nový pohľad.

Tiež je pre mňa veľkým darom spolupráca s predsedami/predsedníčkami, ktorí dávajú svoj voľný čas a sú ochotní popri práci sa venovať koordinácii strediska a nemalej byrokratickej záťaži. Sú ochotní prekonať v strediskách aj tie ťažké chvíle. A darom je aj osobný posun v istých témach, ktoré sú vlastné mládežníckemu sektoru či neformálnemu vzdelávaniu. Učím sa komunikácii, koordinácii, facilitácii procesov, ale aj trpezlivosti a tomu, že to nie je o mne, ale o nás. Lauru vnímam ako miesto, kde nás Boh pozýva budovať spoločenstvo, je to miesto, kde pôsobí. A potom je tu aj vzor bl. Laury, ktorá môže byť veľkou oporou pre nás.

 

Majka:

Pre mňa je práca s deťmi a mladými jedna z najlepších a najzaujímavejších možných prác, aké existujú a zároveň je to pre mňa darom. Ako veľký dar vnímam aj spoluprácu s animátormi a dobrovoľníkmi – možnosť s nimi spoluorganizovať, počúvať ich, veriť im a dávať im priestor pre ich nápady. Každé stretnutie s mladými je niečím výnimočné a obohacujúce. Stačí mať pre nich čas a byť s nimi.

 

Ivan:

Práca v Laure mi pomohla získať nové skúsenosti a zručnosti, ktoré pravidelne využívam vo svojej práci. Komunikácia, práca v tíme, vedenie ľudí, riadenie finančných a materiálnych zdrojov- to sú len niektoré zo schopností, ktoré som mohol zlepšovať vďaka organizácii lauráckych podujatí. Zároveň aj keď som nikdy neabsolvoval žiadne oficiálne školenie pre animátorov, vďaka vedeniu stretiek a krúžkov, putovným táborom a ďalším podujatiam s deťmi, som si mohol vytvoriť vzťah k deťom, ktorý môžem aplikovať aj vo svojom osobnom živote pri komunikácii so synovcami, neterami, vlastným dieťatkom či inými deťmi kamarátov a známych.

 

 

Tvoj odkaz pre všetkých laurákov, ale aj potenciálnych nových členov.

Marta: Možno naše heslo: Zaži niečo viac – daj svojmu životu chuť, lebo Boh ťa volá žiť v plnosti a radosti.

Majka: Laura, má svoje motto – Zaži niečo viac – v tomto duchu, aby sa nebáli uskutočňovať svoje sny!

 

Ivan: Ak hľadáš miesto, kde sa môžeš dobrovoľnícky angažovať. Alebo hľadáš miesto, kde sa môžeš venovať deťom a mládeži. Keď hľadáš miesto, kde sú mladí ľudia s podobnými hodnotami. Možno hľadáš miesto, kde sa zabavíš a zašportuješ si. V Laure, združení mladých si na tej nesprávnejšej adrese. Ak náhodou ešte nie si súčasťou Laury, neboj sa prísť medzi nás. Radi ťa medzi sebou privítame.

A ak už v Laure pôsobíš, neboj sa priložiť ruku k dielu pri podujatiach a aj aktívne môžeš povedať svoj nápad. Možno práve na ten tvoje stredisko čaká. No a to najdôležitejšie, na čo nikdy netreba v Laure zabúdať, je zhmotnené v citáte od sv. don Bosca: „Bežte, skáčte, kričte, len nehrešte!“