Novinky z Vydavateľstva DON BOSCO : Koľko toho potrebuješ a Kráčajme s priateľmi
Vyšla kniha Koľko toho potrebuješ: koľko vecí, peňazí či lásky potrebujeme pre svoj život? Aké by to bolo, keby všetko, čo potrebujeme, ležalo priamo pred nami. Jedlá a nápoje, láska i dôvera, domov aj zmysel života. A nám by stačilo len načiahnuť ruku a vziať si to. Ale nie je to tak.
A možno, že aj dobre. Taký život by nebol životom a my by sme nikdy nevedeli, ako chutí. A tak si každý deň zaobstarávame jedlo, nápoje, získavame dôveru, budujeme domov a hľadáme zmysel života. Každý deň. Robiť si rezervy sa nevyplatí. Na chamtivosť sa dopláca. Presvedčil sa o tom aj židovský národ na púšti, keď si chcel spraviť zásoby manny – do rána sa všetko pokazilo.
Aj takto by sme mohli naznačiť, o čom je najnovší knižný titul Vydavateľstva DON BOSCO s názvom Koľko toho potrebuješ (edícia Po kvapkách). Jeho autorkou je nemecká spisovateľka Susane Niemeyerová, ktorá píše vlastné príbehy a vydala už viac ako tri desiatky kníh.
Ak sa chceme vo svojom živote na chvíľku zastaviť, dotknúť sa svojho srdca, porozmýšľať a uvedomiť si, čo všetko máme a po čom túžime, práve táto kniha nám na to ponúkne priestor a čas. Už v úvode je „osobný dotazník“, v ktorom si čitateľ môže zaškrtnúť, čo on osobne pre svoj život potrebuje. Čokoládu? Šperky? Svoju manželku? Nádej? Modlitbu? Dovolenku? Bezpečie, luxus alebo druhú šancu? Možno postačí len obyčajný spánok, víno, pochvala či vianočný stromček.
Čo všetko zaškrtneme? A presne toľko, koľko toho potrebujeme, si môžeme vziať z tejto knihy, aby náš deň neprestal byť o slobode, priateľstve, domove, o láske, práci, či dôvere… Jednoducho o živote, ktorý chutí.
Knihu Koľko toho potrebuješ nájdeš tu: https://www.donbosco.sk/tovar/kolko-toho-potrebujes
Susanne Niemeyerová (1972) žije a tvorí v Hamburgu. Počas tvorivých ciest do Švédska, na Malorku a do Álp zbiera nové nápady a inšpiruje druhých k tomu, aby písali svoje vlastné príbehy. Ako slobodná autorka uverejnila už viac ako tri desiatky kníh.
Úryvok z knihy:
„Po schodoch vyjdeš na povalu. Je tam šero. Keď si oči zvyknú na tmu, rozoznáš hojdacieho koníka. Vyzerá trochu smutne. Za ním sú naskladané papierové škatule. Také, do akých sa odkladajú staromódne vianočné ozdoby a lamety. Všade sú samé pavučiny. Otvoríš starú plechovicu na pečivo, aby si zistil, či ešte vonia vanilkou. Nie sú tam koláčiky. Je plná pohľadníc. Celá kopa pohľadníc zviazaných šnúrkou. Nie peknou stužkou, ale špagátom, akým sa preväzujú balíky. Vyberieš ich a rozviažeš uzol. Karty sú zažltnuté, niektoré majú zvlnený alebo natrhnutý okraj. „Milá Lívia,“ stojí na jednej, „v nedeľu prídem na kávu.“ Alebo: „Janko je už doma z nemocnice.
Zlomenina sa pekne zahojila.“ Pozvanie na oslavu. Potvrdené stretnutie. Informácie o novom mäsiarovi. Zmienka o úrode čerešní. Malé všedné záležitosti. Niekedy len pozdrav napísaný atramentovým krasopisom. A dátumy: 4. júl 1929 alebo 17. október 1931. Sú to pozdravy zo sveta bez telefónu. Bez internetu a Whats Appu. Pozdravy, ktorých pisatelia očividne predpokladajú, že človek má v nedeľu čas a neplánuje si veci na mesiace dopredu. Niektoré majú zvláštny motív. Kolorovaná fotografia a na nej ozdobným písmom napísaný múdry výrok. Jemné kvetinové obrazy na tenkej lepenke. Niektoré sú vystrihnuté, odosielateľ zrejme z núdze siahol po najbližšom použiteľnom papieri. Sadneš si pod zaprášený vikier a začítaš sa. Neprestaneš, kým neprejdeš celú kôpku a nemusíš sa vrátiť naspäť do svojho sveta. Keď večer sedíš pri počítači a odpovedáš na maily, zamyslíš sa…“
Edícia Viera do vrecka: Kráčame s priateľmi. Pohľad na život a osobnosť dona Cafassa.
Uvažovali ste niekedy nad tým, čo všetko a kto všetko má podiel na formácii známeho svätca dona Bosca? Čo je za životom človeka, ktorý si získal srdcia mnohých ľudí doslova z celého sveta? K jeho „sprievodcom“ určite patria mama Margita, bratia, rodiny, u ktorých slúžil, kňazi jeho detstva a množstvo ďalších ľudí, ktorí stáli pri ňom počas jeho života. Bez nich by don Bosco nebol donom Boscom, ako ho dnes poznáme.
Ak by sme však spomedzi nich chceli vybrať jednu dominantnú postavu, asi by sme sa dosť potrápili. Preto v tejto knižke necháme prehovoriť samotného dona Bosca: „Ak som urobil niečo dobré, vďačím za to donovi Cafassovi.“
Najnovšia knižka z tohtoročnej edície Viera do vrecka s názvom: Kráčame s priateľmi, ktorej autorom je Peter Kvašňovský, salezián kňaz, ponúka pohľad na život a osobnosť tohto turínskeho svätca a všimneme si, ako sprevádzal dona Bosca, ako mu pomáhal pri rozlišovaní povolania a viedol ho v mnohých rozhodnutiach. Zistíme, že aj viac než 160 rokov po smrti môže byť don Cafasso pre nás v mnohom inšpiráciou.
Viac o don Cafassovi nájdete v knihe Kráčame s priateľmi
Knihu si môžete objednať tu: https://www.donbosco.sk/tovar/kracame-s-priatelmi. Kniha je brožovaná, má 72 strán a formát 110 x 185 mm. Ročné predplatné edície si môžete objednať na stránke www.donbosco.sk. Hlavnou líniou edície Viera do vrecka 2023 je spoločne spoznávať dar, ktorým je pre spoločnosť a pre Cirkev na Slovensku charizma Saleziánov dona Bosca.
Úryvok z knihy Kráčame s priateľmi:
„Meno dona Cafassa bude navždy spojené aj s apoštolátom väzňov a odsúdených čakajúcich na popravu. On ako rektor a jeho študenti mali na základe vládneho povolenia prístup do štyroch turínskych väzení. Osobitnú pozornosť venoval takzvaným väzniciam senátu, ktoré
boli najväčšie a najhoršie. Navštevoval ich pravidelne v pondelok, stredu a piatok. Don Cafasso organizoval pastoračnú službu vo väzeniach podľa vzoru farskej služby: katechizmus, pravidelné slávenie liturgických sviatkov so svätou omšou a spovedaním, dostupnosť pre rozhovory, materiálna pomoc pre odsúdených a ich rodiny a pravidelné rozdávanie tabaku a všetkého potrebného.“
O autorovi:
Peter Kvašňovský (1978) je salezián kňaz, známy ako Kvako. Pochádza zo Žiliny. Odmalička miluje divokú vodu a futbal. K tomu sa postupne pridali starobylé biblické jazyky a saleziánske pramene. Krásnych pätnásť rokov mal možnosť byť pri futbale v saleziánskom stredisku na bratislavskej Trnávke (SDM Domino).
Peter Novák, Vydavateľstvo DON BOSCO
