Na definitívnu hostinu sa dá cez bránu smrti vojsť s horiacou láskou v srdci a iba ruka v ruke s Kristom.
Liturgické čítania na 32. nedeľu v období cez rok cyklus A nájdete na tomto odkaze.
Bežne mávame tendenciu si Ježišove podobenstvá zjednodušiť, akoby sploštiť a čo najskôr si predstaviť ich pointu. Vysvetliť si ich tak trochu čierno-bielo alebo víťazoslávne, že sme ich s použitím skúseností s inými podobenstvami okamžite pochopili. No Ježiš má obrovský zmysel pre detaily, lebo Božie kráľovstvo sa prekuknúť len tak ľahko nedá. Keď budeme trpezlivo uvažovať o odtieňoch záverečných podobenstiev Matúšovho evanjelia, poodhalí sa nám nádherný, komplexný obraz Božích prisľúbení, ale aj Pánových očakávaní voči našej spoluzodpovednosti za spásu.
V nedeľnom podobenstve naše panny, po starom družičky, dnes niečo ako hostesky, letušky či sekretárky, si v mnohom počínajú úplne rovnako. So svetlami lampiónového sprievodu čakajú na ženícha privádzajúceho si do svojho domu nevestu, aby posvietili nielen jemu, ale aj ostatným i sebe. No nikdy sa olej nemíňa tak rýchlo, ako keď zaspíme. Podľa Ježišových slov ani tie múdrejšie družičky neboli v bdelosti stopercentné. Je to pre nás úľava, že náš životný Ženích nechce od nás perfektnosť. Skôr vedomie vlastnej krehkosti, a preto aj snahu zásobiť sa milosťou odpúšťania, pokory. Alebo olejom ochoty čakať? Či skôr olejom lásky…
Teda všetkých desať panien bolo rovnako ľudských
Najprv nečakali, že ženích bude meškať a potom nečakali, že už príde. Alebo nečakali, že bude treba toľko čakať. Ako ťažko sa nám ľuďom niekedy čaká! A ako ľahko je byť nerozumne bezstarostnými a spoliehať sa na vlastné kritériá: ako majú veci ísť podľa nás. No v zmysle niektorých predchádzajúcich podobenstiev Pán prichádza príliš skoro a v tomto zasa prineskoro. Skrátka, ako na potvoru, prichádza nečakane!
Prečo sú však tie predvídavejšie družičky odmietavé voči svojim kolegyniam a nepodelia sa o olej? A prečo je sám ženích nejaký tvrdý? Ten, ktorý je milosrdenstvo samo? A prečo im tie múdrejšie poradili vlastne zle? Veď možno by sa bol ženích počas ovácií lampiónového sprievodu nad nimi zľutoval a mohli sa na svadbu nejako prešmyknúť. No oni sa asi hanbili za svoj pobabraný imidž, a to nebýva ten najčistejší úmysel. Keď prepásli svadobný čas, bolo celkom legitímne, že v ich prípade ženích už nemusel vedieť o koho ide. Veď potom by mohol ktokoľvek prísť i dodatočne a dobýjať sa dovnútra. A ešte ho na dlho očakávanej svadobnej hostine aj vyrušovať…
Pointa podobenstva bude asi v tom, aby sme nepremeškali to najdôležitejšie. Svadbu života. A že na tú definitívnu hostinu sa dá cez bránu smrti vojsť s horiacou láskou v srdci a iba ruka v ruke s Kristom.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sr. Dáša
