Byť iba tak aj keď život v komunite má svoj špecifický rytmus a štýl

Život v rehoľnej komunite má svoj špecifický rytmus a štýl. Strieda sa práca každej sestry, rôzne stretnutia s ľuďmi v našom okolí, spoločné momenty pri modlitbe, pri stolovaní, ale i radostných rekreáciách. V našej komunite sa rekreácia nesie v znamení spoločenských hier, kde neodmietneme žolíka, či Trans Europu, ale rady si pozrieme aj hodnotný film a ako to hovorí jedna z nás: „Pozrime si niečo, čo má myšlienku.“

 

Dni, keď naháňam čas

Dni strávené v práci ubiehajú veľmi rýchlo. Mám občas pocit, že ten čas naháňam. Tie obyčajné dni sa stávajú ešte obyčajnejšími, kým nás niečo „nevyruší“ a ukáže nám na to podstatné i dôležité pre náš zasvätený život. Práca s deťmi v materskej škole sa navonok javí ako všedná záležitosť. Robíme ju roky, ale životaschopnosť detí nám ju dokáže príjemne osladiť ako horkú kávu. Tak si tu teda žijeme, ale veď pestrosť prináša radosť.

 

Každá komunita má to svoje jedinečné, ktoré ju neuveriteľne spája, dodáva jej chuť do života. Veľmi nám v tom pomáha aj naša provinciálna predstavená, sestra Monika. Na Veľkonočnú nedeľu sme spoločne s ňou oslávili najväčší a najdôležitejší sviatok nášho kresťanstva a zmysel nášho povolania. Nebola to však taká „oficiálna“ návšteva, ako to raz do roka býva v každej komunite. Bola to návšteva „len tak.“ Bola medzi nami ako sestra medzi sestrami. Takto v tej obyčajnosti prišla pre nás neobyčajná návšteva.

 

Dni strávené doma, keďže brány škôlky boli zatvorené kvôli prázdninám, sme ešte využili na pobyt v prírode. Na Veľkonočný pondelok sme si vyšli do Pezinka, kde sa o svojho už takmer sto ročného ocka stará naša sestra Janka. Tento krát sme my ich obyčajné dni urobili neobyčajnými. „Vytiahli“ sme sestru Janku na malú prechádzku. A ona nás previedla očarujúcim a práve sa prebúdzajúcim lesom. Krása voňajúcej prírody, príjemné jarné teplo a radosť so spoločne strávených chvíľ nás „nabili“ do ďalších dní.

 

Preto už nepotrebujem naháňať čas, ale čas si našiel mňa. Stačí si ho vychutnať. Vedieť byť s niekým „iba tak“ je obrovský dar. Dokážme byť s našimi blížnymi iba tak.

 

sr. Martina Škvareninová