Abeland. Naplnený sen, ktorý stále žije a prináša ovocie

Abeland to nie je len rozprávkovo znejúci názov, ale reálna skutočnosť rozprestierajúca sa na rozlohe dvoch hektárov.  Je to odpoveď na túžbu dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli spolu kráčať životom v objatí hôr a nádhernej prírodnej scenérie ďaleko od ruchu veľkomiest. Je to  naplnenie sna, ktorý stále žije a prináša svoje ovocie.

 

Život na Abelande

Tak ako sa Láska osôb Najsvätejšej Trojice chcela rozdávať a priviedla na svet ľudské pokolenie, aby ten kto túži po Láske, mohol do nej vstúpiť a nechať sa ňou presiaknuť, aj láska týchto dvoch mladých ľudí sa chcela rozdávať. Preto sa otvorili voči životu a plodnosti. Boh im požehnal osem krásnych zdravých detí a dnes už aj štyri vnúčatá. Život na Abelande týmto deťom vytvoril priestor pre slobodný a prirodzený vývoj v zhode so zvieratami, v prírode, na záhradách, lúkach a v lesoch.

Postupne ako rástli, získavali veľa zručností, umelecké cítenie a každý sa formoval presne tak, ako túžil. Túžby detí a ich emocionálna pohoda sú dôležitými ukazovateľmi pre rodičov ako ďalej. Bez itinerárov a dlhých porád život tu funguje vo zvláštnej zhode a vzájomnej symbióze. Každý akosi vie, čo má robiť, kde sa má nachádzať a komu pomôcť. Zmena činnosti prichádza prirodzene: práca, škola, vzťahy, relax, koníčky. Slovo „nuda“ v rodinnom slovníku absentuje.

 

Obydlie pre pokojný rodinný život

Postupne ako pribúdali deti, Abelovci zväčšovali svoje obydlie pre pokojný rodinný život. Jednou z túžob rodičov bolo, aby deti poznali slovenskú históriu, život predkov a tradície. Nešlo len o ponúknutie obsahu učebných osnov dejepisu, ale o hmatateľnú skutočnosť, ktorá rástla pred ich očami. Ako čas plynul, vybudovali pre deti malú slovenskú dedinku, kde nechýbala hrnčiarska a kováčska dielňa, gazdovský dvor, kostol, pustovňa, mlyn, záhrady plné ovocia a zeleniny, jazierka, mokrade a dve detské ihriská. Stajne, maštale a ohrady boli naplnené všetkými druhmi zvierat, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou každého gazdovstva.

 

Jazierka sa hemžia rybami, pokiaľ ich v zime nevylovia kormorány a ich krásu dotvárajú lekná vo všetkých farbách a tvaroch.  Nie je nijakou zvláštnosťou vidieť čierneho bociana, ako pristáva na jazierku, vážky, ktoré spoľahlivo prerieďujú rady komárov, či raky a pijavice, ako trónia na stenách jazierok. Už menej vítanými hosťami sú daniele a muflóny, ktoré si sem chodia spestriť fádny lesný jedálniček. Na škodcov zo zeme, ktorí vyliezajú vylepšiť si stravovacie návyky, je nasadená permakultúra.

 

Pri prechode cez malý most, ktorý oddeľuje Abeland od okolitého sveta, mi prichádza na um scéna z rozprávky Narnia, v ktorej sa cez skriňu prechádza do úplne inej reality. Tu je skriňa nahradená obyčajným mostom. Nepatrím k zbožným typom, veď ma poznáte, ale keď prechádzam cez most, nejako samo od seba mi vo vnútri prichádzajú na um slová z chválospevu z nedele 1. týždňa, kde všetko tvorstvo chváli Pána. Prežívanie Božej prítomnosti  tu ide akosi ľahšie, než kdekoľvek inde. Niekto sa raz vyjadril, že modlitba tam funguje sama od seba a ja len doplním, že s týmto tvrdením súhlasím.

 

Priestor pre verejnosť

Otvorenosť Abelovcov sa nezastavila len pri ich deťoch. V priebehu rokov sa menila, až nadobudla dnešnú realitu. Vytvárajú priestor pre školské výlety. V tomto školskom roku sa už len ťažko nájde voľné miesto. Ponúkajú programy určené pre rodiny s deťmi, skupiny priateľov, záujmové skupiny, koncerty v prírode, rodinné a iné oslavy a mnohé ďalšie programy.

 

Na začiatku hravou formou  spoločne vybudovali projekt, ktorý bol postavený na zapojení členov rodiny a mladých nadšencov do dávnych aktivít. Každú sobotu bol program zameraný na rôzne tradície: piekli chlieb v poľnej peci, pálili keramiku aj drevené uhlie, lisovali hrozno a ponúkali mušt či burčiak, čistili pšenicu na rajtári, šúpali a moržovali kukuricu, vyrábali syry, plietli korbáče a košíky, chytali ryby, farbili vajíčka, zavárali ovocie, varili lekváre, vyrábali sviečky a mnoho iných činností, ktoré robili naši predkovia. Rodiny s deťmi sa rady na všetko vypytovali  a ochutnávali. Po sobotách sú naďalej otvorení pre širokú verejnosť.

 

O tomto mieste a živote z Božej prozreteľnosti, ktorá tam funguje na dennom poriadku, sa dá písať kniha a nie článok. Ja som vyhrala v komunite konkurz len na písanie článku, nie knihy. Našťastie.

 

Dve malé epizódky zo života ľudí

Ale predsa, aby mi nevyvalilo bok, lebo to by bola v mojom prípade isto náramná škoda, podelím sa s vami o niečo, čo som počula. V čase, keď ešte len budovali svoje obydlie, v jeden krásny deň robili majstri omietky. Abelovci nevedeli, ako ich večer vyplatia. Zrazu sa vo dverách objavila ich príbuzná, ktorá sa im spolu s manželom rozhodla prispieť na stavbu. V obálke boli peniaze. Bolo ich presne toľko, koľko večer majstri zapýtali za prácu.

 

Alebo v jeden opäť krásny deň bol pán Abel predvolaný na obecný úrad vo veci platenia akéhosi poplatku. Skôr, ako by sa na ten úrad vybral, uvidel koňa, ako sa pasie veľmi ďaleko od ich domova. Zavolal na neho, aby sa vrátil. On sa tváril ako hluchý. Z miesta sa ani nepohol. Bolo to dosť čudné pre majiteľa. Keďže nemal čas čakať, kým si to kôň rozmyslí, podišiel k nemu, aby ho za uzdu priviedol domov. A tu čo nevidí, kôň sa pásol na mieste, na ktorom bola voľne pohodená päťtisícovka. Peniaze zodvihol a koňa ustajnil doma. Keď prišiel na miestny úrad, poplatok, ktorý mal zaplatiť zodpovedal presne hodnote nájdenej bankovky.

 

Sú to len dve malé epizódky zo života ľudí, ktorí sa rozhodli žiť z Božej prozreteľnosti. Povedali si, že zoberú vážne Ježišove slová Mt 6, 25 – 30 a tiež Mt 6, 33.  Život tejto rodiny, ich vzťahy a vzájomné dopĺňanie sa, otvorená a priama komunikácia, jednoduchosť, prijatie, dôvera, skromnosť a podstatnosť života sú pre mňa výčitkou vo svedomí, keď si uvedomím, čo všetko som ja nasľubovala Pánu Bohu a čo vlastne v realite aj žijem.

 

V najťažších chvíľach intenzívne žijú prítomnú chvíľu

Ich život nie je len samá idylka, ako by si človek mohol mylne myslieť. Často sa stretávajú so zlom, voči ktorému nemajú možnosť bojovať ľudskými prostriedkami. So zlom v ľudským srdciach, ktoré disponujú peniazmi a mocou. Oni nemôžu a nechcú bojovať takýmito zbraňami. Rozhodli sa pre diametrálne odlišné prostriedky, akými sú bezmocnosť, zraniteľnosť a chudoba. Atribúty, na ktorých stojí Božie kráľovstvo, a zároveň to sú charakteristiky, ktoré sprevádzali Ježišov pozemský život. Odovzdali sa Bohu a rozhodli sa mu úplne dôverovať.

 

V najťažších chvíľach intenzívne žijú prítomnú chvíľu. Z minúty na minútu, z hodiny na hodinu uvedomujúc si, že stále majú všetko, čo potrebujú, a je o všetko postarané. Nič im nechýba. Prináša to vždy svoje ovocie v podobe pokoja, aký tento svet nemôže dať, radosti a viery, že sú milované Božie deti a Boh je Otec, ktorý sa priam rukolapne o nich stará.

 

Sr. Barunka