Zažili s nami v Partizánskom oslavu 85. výročia príchodu prvých sestier na Slovensko

Tento rok je pre saleziánky významný. Pripomínajú si 85. výročie príchodu na Slovensko. Na provinciálnom stretnutí, kde sa zišli všetky saleziánky z celého Slovenska, navrhli sestry z core tímu príprav osláv tohto výročia viacero aktivít. Jednou z nich je návšteva rodiska sestier, kde nemajú žiadnu komunitu a ukázať tak ženskú saleziánsku charizmu. Takto bola aj sestra Martina Škvareninová vo svojom rodisku, v Partizánskom.

 

Ako sa zrodila myšlienka ísť do Partizánskeho?

Maťa: Vnútorne ma táto myšlienka nadchla a nechala som ju postupne dozrievať.  Pochádzam z Partizánskeho, z malého sídliska Šípok. Vyrástla som medzi panelákmi a do základnej školy som to mala päť minút pešo. V období dospievania som aj s mojou mladšou sestrou patrila do skupiny mladých, ktorú okolo seba zhromaždil diecézny kňaz Peter Majda. O niekoľko rokov sa na našom sídlisku postavil kostol s pastoračným centrom. Mali sme radosť z toho, že sa budeme mať kde stretávať a tráviť spoločný čas. Smútok za našim pánom farárom, ktorý odišiel na iné miesto, vystriedala radosť, keď sme sa dozvedeli, že farnosť prevezmú saleziáni. Čakali sme ich s otvoreným srdcom a už v lete v roku 2003 sme spolu s bratmi saleziánmi organizovali prvý prímestský tábor. Saleziánska charizma ma veľmi rýchlo oslovila. Vďaka saleziánom, ktorí vtedy začínali na Šípku som sa rozhodla stať saleziánkou.

Myšlienka ísť do Partizánskeho nezostala bez odozvy a naplnila sa. Predposledný marcový víkend sme sa vydali na cestu vlakom spolu s mojou spolusestrou z komunity Martinou Alaxovou a štyrmi dievčatami Mimi, Lili, Dorkou a Baškou, zo saleziánskeho strediska na Mamateyovej. Dievčatá okrem iných aktivít v stredisku, spievajú aj v detskom zbore Kamaráti M. Mimi pred rokmi navštevovala Materskú školu Márie Mazzarellovej, v ktorej pracujem. Strávili sme celý víkend v pastoračnom centre – saleziánskom oratku na sídlisku Šípok. Piatkové večerné rozhovory onedlho utíchli, čakala nás predsa na druhý deň celá príprava tvorivých dielní.

 

Ako vyzeralo sobotné popoludnie v pastoračnom centre na Šípku?

Maťa: V sobotu sme sa zobudili do slnečného rána. Po modlitbe a raňajkách sme začali s prípravami. Priestory sa postupne premieňali a napĺňali rôznymi pomôckami. Po obede začal program s priliehavým názvom „Zaži s nami.“ Podujatie plné kreativity, spoločného času a spoznávania nových ľudí.  Pre staršie deti boli pripravené tvorivé dielne, kde vlastnoručne vyrábali kvetinové sponky do vlasov, rôzne dekoračné ozdoby, originálne pohľadnice a maľovali na plátno.

Mladšie deti vyrábali náramky a náhrdelníky z goraliek. Čakali na ne aj vymaľovanky zo života sv. Márie Mazzarellovej. Medzi mládež a rodinky z Partizánskeho prišli aj mladí z Bánoviec nad Bebravou i Šimonovian. Tvorivé dielne prišli podporiť aj sestry z Dubnice nad Váhom Daniela Šušová a Nikola Mihalčinová, so skupinkou dievčat z ich strediska. Počas podujatia sa účastníci dozvedeli množstvo informácií o histórii nášho Inštitútu, o sv. Márii Mazzarellovej a tiež o poslaní sestier medzi mladými, deťmi a rodinami.

Každý si odniesol nielen pekné vlastnoručne vyrobené predmety, ale aj radosť a vďačnosť za spoločenstvo, ktoré sa počas dielničiek vytvorilo. „Som rada, že nás sestra Maťa zobrala do Partizánskeho. Bolo to úžasné. Počas dielničiek som si vyrobila množstvo zaujímavých vecí,“ s úsmevom povedala Dorka.

 

Čím oslovil film o sv. Márii Dominike Mazzarellovej?

Maťa: Po večernej svätej omši sa v miestnosti s názvom „Levíča“ premietol film o spoluzakladateľke sv. Márii Mazzarellovej – Main, dom šťastia, na ktorom sa zúčastnili okrem mojej rodiny, aj ženy z Modlitieb matiek, naše dievčatá a dievčatá z Bánoviec nad Bebravou i zo sídliska Šípok. „Film o sv. Márii Dominike Mazzarellovej som videla prvýkrát. Obdivovala som Main, ako aj v najhorších chvíľach dôverovala Bohu,“ podelila sa Mimi.

„Oslovil ma život Main a zvlášť myšlienka: Čokoľvek robím, robím to z lásky pre Ježiša,“ povedala mamička Michaela.

 

Ako bola vyjadrená vďačnosť za dar povolania, za rodičov každej sestry a bratov saleziánov?

Maťa: Nedeľa sa niesla v znamení vďačnosti za dar saleziánskeho povolania a za rodičov sestier saleziánok. Chcela som to vyjadriť aj počas animácie detskej svätej omše. Moje netere a synovec niesli v sprievode ako obetný dar kvety –  symbol krásy, nežnosti a krehkosti. Moji rodičia prinášali chlieb a hrozno – symbol hojnosti a vďačnosti. Hostie a víno prinášala Lili spolu so sestrou Martinou Alaxovou. Bolo to dojemné a najmä to malo hlboký význam. Takto spoločne – deti, rodičia, mládež a sestry chceme spolu prichádzať k Ježišovi a dávať mu seba samých. Svätá omša bola vyjadrením vďačnosti za našich dobrodincov a tými najväčšími dobrodincami sú práve naši rodičia a rodina.

Ešte počas sledovania filmu o Main, som si plnšie uvedomila, akú významnú rolu mali rodičia na rozvíjaní jej povolania a poslania, na ktoré ju volal Pán. To isté, pre mnohé z nás, robia rodičia aj teraz, najmä osobnou podporou a modlitbami.

Počas svätej omše spieval tunajší mládežnícky zbor. Pripomenulo mi to začiatky v mladej farnosti a v zbore, v ktorom som tiež spievala s dievčatami, z ktorých sú už tri mamičkami. Na záver som poďakovala bratom z tunajšej komunity, direktorovi Petrovi Naňovi za prijatie i všetkým saleziánom, ktorí tu pôsobili a mnohí z nich ma sprevádzali na ceste môjho povolania. Po svätej omši si ľudia mohli za dobrovoľný príspevok zakúpiť rôzne výrobky, ktoré pripravili sestry z viacerých komunít. Ďakujeme všetkým za príspevok, ktorý poslúži na nový pastoračný dom v Trnave.

 

Na záver chcem vyjadriť vďaku štyrom saleziánom, ktorí ma sprevádzali úplne na začiatku môjho saleziánskeho povolania a pôsobili na sídlisku Šípok.  Dvaja z nich sú už, ako veríme, v nebi – don Juraj Kyseľ a don Vojtech Surový a dvaja z nich sú stále aktívny v saleziánskych strediskách don Jozef Postenyi a don Peter Veselský.

 

Oslavy teda pokračujú?

Maťa: Oslava osemdesiatpäť rokov prítomnosti sestier  pokračuje po celý tento rok. Nemá byť iba pohľadom do minulosti, ale má pripomínať to, aký veľký význam má naša misia v súčasnosti. Nech naša saleziánska charizma sa šíri a prináša Božie požehnanie do života detí, mladých ľudí i rodín. A verím, že čoskoro pribudne aj nové povolanie saleziánky práve zo sídliska Šípok v Partizánskom.

 

sr. Dagmara Čepelová FMA, sr. Martina Škvareninová FMA

foto: Juraj Padych