Ježišov príklad o figovníku- znamenia konca pre jeho verných
Liturgické čítania z 32. nedele v cezročnom období B nájdete na tomto odkaze.
Evanjelista Marek v celej kapitole, z ktorej je vzatý tento nedeľný úryvok, niekoľkokrát nabáda svojich poslucháčov k pozornosti a v jej závere štyrikrát opakuje výzvu k bdelosti.
No neprotirečí si? Na jednej strane tvrdí, že Ježišov slávny príchod na konci čias je nateraz tajomstvom aj pre neho a nik ho nemôže predvídať. A na druhej strane uvádza Ježišov príklad o figovníku, ktorým znázorňuje kvázi zašifrované znamenia konca pre jeho verných.
Aby sme tento jeho príklad dobre pochopili je treba vedieť ako figovník funguje. Dlho, až do neskorej jari spí. Akoby vyschol. Až tu zrazu, takmer zo dňa na deň, mu vyraší veľa listov. Ježiš zrejme chce povedať, že aj pri jeho konečnom príchode sa nám bude zdať, že sa nič nedeje a do poslednej chvíle nič nerozpoznáme. Až sa jedného dňa zobudíme a zbadáme, že teraz to prišlo. A keď to všetko nastane, už nik z nás posledné časy nebude môcť prehliadnuť.
Ježiš svojimi slovami pripomína, že neznalosť presného času jeho definitívneho príchodu by nás nemala viesť k hľadaniu spôsobov ako stoj čo stoj odhaliť onen deň a hodinu. Má nás pobádať k celkovej, trvalej, poctivej bdelosti. Preto jeho učeník nepotrebuje žiadnych „predpovedačov“ konca sveta. Veď až do poslednej chvíle sa nebude dať nič isté rozpoznať. A až k tomu skutočne dôjde, tak na to prídeme aj bez nich.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sestra Dáša
