Ježiš nehlása askézu, ale zastáva sa ľudských vzťahov

Liturgické čítania z 27. nedele v cezročnom období B nájdete na tomto odkaze.

 

V úvode dnešného evanjelia Ježiš obracia pozornosť farizejov na Starý zákon. Potvrdzuje tak, že aj jemu záleží na Písmach a že i on stavia na nich. Aj Zákon, na ktorý sa odvolávajú farizeji, reaguje na tvrdosť ľudského srdca, ktoré má neustále tendenciu vzpierať sa tomu Božiemu. Mojžiš v citovanom úryvku rieši, čo ďalej, ak k nejakému rozvodu medzi manželmi príde. Podľa neho treba rozvod urobiť dôstojne a napáchať čo najmenej škody.

 

Ježiš však ide ešte ďalej

Farizejom ukazuje, že dôležitejší od Mojžišovho zákona je základný stvoriteľský Boží zákon: inakosť muža a ženy a zároveň ich jednota. Lebo spojenie muža a ženy do trvalého vzťahu je Boží zámer a naopak rozdelenie je ľudské stroskotanie. Navzdory Mojžišovým usmerneniam podotýka, že muž i žena majú rovnakú zodpovednosť a že nescudzoložíš platí pre obidvoch rovnako. Čiže Ježiš nehlása askézu, ale zastáva sa ľudských vzťahov.

 

Dnes máme sklon interpretovať rozvod po svojom. V tom zmysle, že človek má chuť sa slobodne rozvádzať a prísny Boh mu v tom vlastne bráni. Či aspoň cirkev. Ježiš to však s jemu vlastnou dôslednosťou popisuje inak: Boh je ten, kto dáva možnosti a človek je ten, kto ich využitiu bráni. Na svoj účet. Čiže kazisvetom nie je Boh, ale človek sám. Často ten, kto sa chce rozviesť. A predsa sa Ježiš za rozvod nevyhráža Božími trestami. Naopak, naznačuje, že je ľahké o rozvedených moralizovať, no oveľa ťažšie je ujať sa tých, čo to nezvládli.  A o tom je evanjelium.

 

Evanjelista chce predložiť  spoločenstvu kresťanov poučenie, ktoré Ježiš neustále opakoval: práve ten, kto si nič nenahovára a je považovaný za neschopného alebo nehodného, pretože zdanlivo nič neznamená, môže lepšie než všetci takzvane „dobrí“ prijať Božie kráľovstvo. Lebo sa najviac podobá deťom.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša