Zachovávaním príkazu lásky sa najviac otvoríme komunikácii s ponížene slúžiacim Duchom
Liturgické čítania na slávnosť Zoslania Ducha Svätého nájdete na tomto odkaze.
Ježiš nám prisľubuje iného Obhajcu a Tešiteľa (14,16), čo podľa štýlu evanjelistu Jána znamená, že tým prvým je Ježiš sám. Posiela nám tichého, bezreklamne Prítomného, ktorý nečakane spôsobuje aj veľký rozruch, a predsa nevieme odkiaľ prichádza a kam ide.
Slovom duch (rúach) sa v Starom zákone často označuje vietor, víchor. Taký, ktorý ak otvoríme okno či dvere naplní celý dom. V prenesenom zmysle vyjadruje silu božského pôvodu, ktorá tvorí svet. Označuje aj dych, ktorým sa líši živá bytosť od mŕtvej – je princípom života, ktorého darcom a udržovateľom je sám Boh. Tento „duch života“ sa prejavuje vo všetkých vnútorných hnutiach človeka, ba označuje aj ľudskú osobu v jej intímnosti a integrite. S najväčšími bonusmi: láskou a pravdou.
V chápaní biblického človeka má ducha i Boh
Je jeho podstatou a nástrojom činnosti. Áno, Duch Svätý, ako ho nazývame dnes, ticho účinkoval v dejinách spásy od počiatkov. Pri stvorení sa tvorivo vznášal nad vodami. Pán ho dával ľudu ako silu kráčať podľa jeho nariadení: Svojou múdrosťou sprevádzal patriarchov, napríklad Jozefa v žalári. Viedol kroky vodcov ako Mojžiša a Jozueho, ale i sudcov.
Spočinul na kráľoch, osobitne na Dávidovi. Bol hýbateľom i „ústami“ prorokov. Pripravoval ľudstvo na príchod Mesiáša. Mohli by sme povedať, že celé dejiny spásy viedol s nenápadnou pracovitosťou. No ako Osobu rovnú s Otcom nám ho predstavil až Ježiš. A teraz jeho účinkovaním tvorí nový, prevratný svet milosti. Kto by tento božský vietor nebral do plachiet?
Symbolizuje ho aj voda, ktorá oživuje, očisťuje a osviežuje. A oheň, ktorý ohrieva, osvetľuje, stravuje. Príde sa nás zastať ako božský Obhajca – Parakleitos – Tešiteľ. Príde, aby nám dal krídla pravdivej slobody a rozohrial naše stuhnuté srdcia Božou nežnosťou.
Zachovávaním príkazu lásky sa najviac otvoríme komunikácii s ponížene slúžiacim Duchom. Znížime sa k tejto zosobnenej Božej Pokore, alebo pokornej Tvári Boha. Svet ho nevidí, ani nepozná, lebo napriek vyspelej digi technike mu kanál pokory chýba. Nám sa však stačí naň naladiť. Skloniť sa k nemu ako k prameňu, či ohnisku a otvoriť sa prúdeniu jeho života a novosti. Aby sme podľa Pánovho priania mali účasť na jeho poslaní: Potešujte, potešujte ľud môj (Iz 40,1).
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sestra Dáša
