„Pán naozaj miluje a žehná Azerbajdžan. Najviac mi v srdci rezonuje slovo pracovitosť,“ píše sestra Danka

Keď každý deň prechádzam ulicami v Baku – stretávam rôznych ľudí. Najviac mi v srdci rezonuje slovo pracovitosť. Prečo? Každé ráno vidím mnoho žien, niekedy aj mužov,  ktorí pravidelne upratujú-čistia svoj rajón na ulici. (a naozaj je čisto) V duchu sa skláňam a požehnávam týchto ľudí, ktorí si takto zarábajú na svoj každodenný chlieb. Zaujímavé sú ich metly, ktoré sú vyrobené z trsov kríkov a na rúčkach majú priviazané igelitové tašky, do ktorých zbierajú smeti – niektorí rukami (s rukavicami)

 

Teraz na jar je v Azerbajdžane veľa sviatkov a s tým súvisí aj skrášľovanie prostredia.  Mňa veľmi oslovilo, keď som ráno šla na svätú omšu cez park – bol pustý-udupaná hlina. Keď som šla domov, v parku už bolo asi 50 ľudí – muži-ženy, ktorý už pracovali. Auto priviezlo rolky živej trávy a každý vedel čo má robiť. Trochu obďaleč som ich pozorovala ako sa park ozelenieva a ďakovala som za nich. Popoludní ženy i muži vysádzali kvety, ktoré boli celú noc v parku prichystané v debničkách, a niektorí po tej hline ešte umývali  dlaždice. Alebo keď sa niečo pokazí, kanalizácia vybuchne, alebo podobne, za chvíľu nabehnú ľudia a hneď to je opravené.

 

Tu v Azerbajdžane sa veľa oslavuje

U nás sú napríklad Vianoce, v Azerbajdžane sa oslavuje Nový rok. My oslavujeme Veľkú noc – Paschu, v Azerbajdžane sa oslavuje Novruz. My máme 40-dňový pôst – tu majú 40-dňový Ramadam.  A mnoho iných sviatkov. My sme tiež súčasťou týchto osláv, lebo sú tu niektoré voľné dni- zatvorené školy a ľudia nepracujú. Počas takýchto voľných dní sa snažíme s deťmi ísť na výlet, alebo na chatu.  Po Novom roku sestra Slávka s mladými a aj s otcom biskupom Vladimírom boli na výlete v rekreačnom lyžiarskom stredisku na Šachdachu. Na druhý deň na Šachdach išla  sestra Andrejka s deťmi vaskresnej školy aj s rodičmi. Boli s ňou aj o. Emil a o. Vova Baxa.

 

NOVRUZ – Tu je taký zvyk, že deti chodia večer od dverí ku dverám – zabúchajú a hodia čiapku ku dverám- Oni sa schovajú a čakajú, či im niekto niečo do tej čiapky dá. (sladkosti, vajíčka, peniaze….) Mala som veľkú radosť, že som bola účastná aj tohto zvyku a že sme im niečo aj my mohli dať. Počas tohto sviatku sestra Andrejka šla s deťmi a s rodičmi na chatu a sestra Slávka a sestra Danka išli s mladými do Lərik Lankaranu do prírody k vodopádom.

 

Okrem týchto výletov sestra Slávka s mladými na tieto dva sviatky (Vianoce a Veľká noc) nakúpila a prichystala potravinové a hygienické tašky pre 40 sociálne slabších rodín. A napriek tomu, niektoré rodiny aj keď nie sú až tak finančne zabezpečené, vedia sa tu navzájom podeliť aj s tým málom, ktoré majú. (plov, šaláty, koláče, rôzne oriešky…)

 

Pán nám tu naozaj dopraje rôzne situácie

Preukazuje nám cez ne aj svoju starostlivosť a lásku. Možno ste počuli, že jeden mladý 15-ročný chlapec ktorý preskakoval ostrý plot sa napichol a poranil si vnútornosti. (slezina, pečeň, pľúca…) Božím riadením mal službu jeden profesor, ktorý ho operoval 5 hodín. Vďaka Pánovi a aj vaším modlitbám, už je chlapec medzi nami a pomaly sa ešte stále zotavuje.

 

Alebo, keď napríklad bolo obdobie väčších zemetrasení v rôznych krajinách, aj u nás bolo 5,7 Richterovej stupnice.  V to ráno po modlitbách raňajkujeme a zrazu sa cítime  ako na lodi. Začne sa hýbať stvol aj s nami. Tak s modlitbou sme utekali po schodoch na ulicu. Už tam boli ľudia v pyžamách, v papučiach a tu sme videli takú súdržnosť v očakávaní, čo sa stane. My sme sa neďaleko bytovky modlili a bolo pre mňa zaujímavé, že niektorí ľudia z 10-11 poschodia pozerali cez okno čo sa deje. Vďaka Pánovi, nič sa nestalo-nezrútil sa žiadny dom.

 

Tu som opäť povedala, že Pán naozaj miluje a žehná Azerbajdžan. Tak sa lúčime s touto vďačnosťou a prosbou o modlitbu aj za nás.

 

sr. Danka Kapková