Boží ľudia sa vždy vyznačujú otvorenosťou

Liturgické čítania na 4. adventnú nedeľu B nájdete na tomto odkaze.

 

Jeden z najznámejších Lukášových textov o zvestovaní Panne Márii prináša dve základné posolstvá: ohlásenie narodenia Ježiša Krista a Máriino povolanie za Pánovu služobnicu. V súlade s prvým i druhým čítaním je v ňom Ježiš predstavený ako znamenie i naplnenie Božej vernosti svojim prísľubom (v. 32-33). Vskutku, on je Mesiášom z Dávidovho rodu, Boží syn učinený človekom, nový chrám, Pánom postavený dom, v ktorom sa budú môcť do konca čias stretávať človek a Boh. A to je prejavom rukolapnej Božej vernosti, ktorou sa napĺňajú všetky Božie dary a prisľúbenia.

 

Evanjelium zároveň predstavuje Máriin postoj, ktorá svojím „áno“ umožňuje uskutočnenie tohto Božieho daru. Ona je protikladom Dávida z prvého čítania:  je len ženou na prahu dospelosti, nemá veľké plány, ani miesto v spoločnosti, nemôže ovplyvňovať významné zámery ľudí. Pochádza z pochybného Nazareta a patrí k chudine. Predsa však je živou, najživšou ratolesťou, potomstvom Dávidovho domu v jednote so svojím Synom. Potomstvom, ktoré Dávidovi „postavil“ Pán a ktoré vrcholí v jej dome. Máriin nazaretský „dom“ bol otvorený navonok i vnútorne. Nielen pre anjela, ale aj pre jeho posolstvo v jej srdci i lone.

 

Mária pevne verí Božej vernosti, ktorá dáva životnú istotu aj nám, ale zároveň i nás Boh mocne prekvapuje, tak ako Dávida a ju samotnú. Nemení len architektúru našich plánov, ale priamo ich zmysel, naplnenie. Boží ľudia, mocní a dôležití ako Dávid, či chudobní a bezvýznamní ako nazaretská Mária, sa vždy vyznačujú otvorenosťou. Ale aj niečím ešte dôležitejším – služobnou poslušnosťou voči Bohu.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša