„VIDES je pre mňa jednoznačne srdcovka.“ Rozhovor s VIDESÁČKAMI nielen o oslave 20tky

VIDES oslávil 20 rokov svojho pôsobenia na Slovensku. Oslava sa konala vo Veľkom Bieli 16. septembra. Zúčastnili sa jej VIDESÁCI minulí, súčasní aj budúci. Porozprávali sme sa o tejto oslave, ale aj o 20 ročnej ceste VIDESU, aj o snoch a víziách. O výzvach aj čo dal VIDES osobne každej nám porozprávali koordinátorka VIDESU na Slovensku saleziánka Monika Foltýnová a členky VIDES tímu Alexandra Kotoučková (Saška) a Natália Molnárová (Naty).

 

V Septembri oslávil VIDES 20 rokov aká bola jeho cesta až po súčasnosť?

sr. Monika: Cesta VIDESU počas tých 20 rokov bola ozaj pestrá, krásna a dobrodružná. Vyše 200 mladých mohlo darovať svoje srdce deťom v rôznych kútoch Slovenska ( deťom v rómskych komunitách, v slovenských zabudnutých dedinkách s málo príležitosťami či deťom migrantov zo Sýrie), Európy (Ukrajina, Rumunsko, Albánsko, Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko, Anglicko, Španielsko, Belgicko) či sveta (Azerbajdžan, Juhoafrická republika, Angola, Filipíny, Mexiko).

 

Saška: Cesta nášho milého VIDESU bola a je veľmi pestrá. Lepšie by o tom isto vedeli porozprávať tí, ktorí boli pri jeho samotnom zrode. To, čo ja silno vnímam na ceste VIDESU je Božia milosť. Myslím si, že práve z Božej milosti vzniká takéto dielo, ktoré pretvára životy nie len dobrovoľníkom ale aj životy detí, ku ktorým sú VIDES dobrovoľníci poslaní. Slovami ,,pretvárať životy“ mám na mysli prinášať ľuďom radosť, ktorá je častokrát potrebnejšia a liečivejšia než si uvedomujeme. Radosť je misionárska. Vides sa na svojej ceste teda snaží odovzdávať ozajstnú radosť každému, kto s ním má niečo dočinenia. A povedala by som, že sa mu to ,,beťárovi“ zatiaľ celkom darí.

 

A ako prebehla oslava, bola niečím výnimočná?

sr. Monika: Keď sme rozmýšľali s VIDES tímom, ako oslávime 20 rokov VIDESu, hneď nám spontánne napadlo krásne rodinné popoludnie. Rozhodli sme sa preto zorganizovať toto milé stretnutie v saleziánskom dome vo Veľkom Bieli, aby ľudia zďaleka mali kde prenocovať, aby mohli prísť bývalí VIDESáci so svojimi rodinkami (rastú nám budúci VIDESáci), a aby sme mohli prežiť spoločne túto oslavu vo Veľkej vďačnosti a jednoduchosti a radosti. Veľmi sme sa potešili, že na našu oslavu mohla prísť aj naša vizitátorka sr. Mária Assunta FMA, ktorá je teraz na Slovensku. Nechýbali priateľské rozhovory, super grilovačka, súťaže a spomínanie si na kopec zážitkov pri pozeraní si fotiek. Stretnutie sme ukončili sv.omšou, ktorej predsedal Štefan Kormančík SDB zo Savia, keďže máme veľmi peknú spoluprácu s misijnou organizáciou našich bratov. A ako čerešnička na torte nám isto dobre padlo večerné člnkovanie na jazere.

 

A pre Vás Saška a Naty?

Saška: Oslava 20. narodenín VIDESU bola krásna a výnimočná. Bola skrátka taká Videsácka. V preklade to znamená, že bola naozaj veľmi radostná, trochu bláznivá, no zároveň plná pokoja, príjemných rozhovorov, zaujímavých aktivít a tiež kulinárskych zážitkov. Bol to veľmi príjemný čas stretnutí starých aj nových videsákov. Oslava sa konala vo veľmi peknom prostredí, konkrétne u Saleziánov vo Veľkom Biely hneď pri jazere, ktoré sme neváhali využiť na priateľskú kanoistiku pri západe slnka. Myslím, že táto oslava bola pre VIDES požehnaním a posilnením do ďalších 20 rokov.

 

Naty: Oslava bola výnimočná tým, že sa stretli rôzne generácie videsákov. Niektorí majú už aj deti,  takže prišli ako rodinka všetci. Mali sme vzácnu návštevu sr. Assuntu, ktorá strávila s nami tento významný deň. Pre mňa bolo výnimočné aj miesto, na ktorom sme to mali – Veľký Biel. Ako som kráčala k saleziánskemu domu, vybrala som si cestu popri jazere. Bolo to okúzľujúce, slnko svietilo a voda sa trblietala. Naplnilo ma to pokojom. Na jazere sme sa večer boli člnkovať a stihli sme krásny západ slnka. No úplná romantika, čo vám poviem.

 

Koľko má aktuálne dobrovoľníkov a aké misijné destinácie?

sr. Monika: momentálne máme okolo 20 dobrovoľníkov, niektorí ďalší sa ešte pridávajú k nám na výpomoc v lete. Toto leto sme boli 7 destináciách. Máme niektoré ustálené destinácie, ktoré mladým ponúkame, avšak sme otvorení aj pre nové miesta, resp. tam, kde vnímame, že je to veľmi potrebné. Snažíme sa tiež brať do úvahy túžby dobrovoľníkov, kde ich to láka a čo by si chceli skúsiť.

 

Saška: VIDES má aktuálne okolo 25 dobrovoľníkov, či už úplne nových, alebo tých, ktorí sú súčasťou VIDESE už viacero rokov. Destinácií je 9. Sú to napríklad rómske destinácie: Luník 9, Orechov dvor, Poštárka… Taktiež zahraničné destinácie ako napríklad Rumunsko, Bulharsko, či Azerbajdžan. Ale aj klasické domáce destinácie ako Kuchyňa a Sološnica. Počet destinácií sa môže meniť. Destinácie môžu pribúdať, či ubúdať podľa potrieb na Slovensku a vo svete a taktiež podľa kapacity našich dobrovoľníkov.

 

Naty: Neviem presne, koľko máme dobrovoľníkov. Ale viem, že tohtoročné destinácie boli: Bardejov Poštárka, Luník IX., Orechov dvor Nitra, Gabčíkovo, Sološnica, Rumunsko a s mladými od Sološnice sa bolo na chate v Slavnici.

 

V čom je táto organizácia naozaj dobrá a kde vidíš jej výzvy?

sr. Monika: V prvom rade by som chcela povedať, že VIDES nevnímame ako organizáciu, ale skôr ako rodinu. Miesto prijatia, záujmu, veľkej rodinnosti a otvorenosti. Je veľmi silno vo VIDESe vnímať túžbu mladých darovať sa v radosti. Nie sme superhrdinovia, ale ponúkame svoje srdce, čas, ochotné ruky pomôcť tam, kde treba. Veľmi sa mi páči, že sa vo VIDESe snažíme odpovedať na aktuálne potreby. Napríklad, keď vypukla vojna na Ukrajine, všetkým nám bolo jasné, že musíme ísť k deťom z Ukrajiny do záchytných táborov. Veľmi si cením na nastavení dobrovoľníkov aj Vides tímu flexibilitu a ochotu ísť do neznáma.

 

Saška: Ako silné stránky tejto organizácie vnímam určite vzťahy, ktoré sú veľmi priateľské. Taktiež veľmi tolerantný a individuálny prístup organizácie. Vides si uvedomuje, že naši dobrovoľníci sú študenti, či ľudia so svojím zamestnaním, rodinou a povinnosťami, ktoré si vyžadujú značné množstvo času. Organizácia Vides taktiež poskytuje veľmi dobrú prípravu na letné misie. Je to organizácia, ktorá je otvorená novým nápadom a možnostiam. Výzvou pre Vides môžu byť financie na pokrytie výdavkov na misie, nové destinácie, novodobé ťažkosti, s ktorými sa mladá generácia stretáva, dostatok dobrovoľníkov…

 

Naty: Organizácia je dobrá v tom, že pomáha a prináša srdcia tam, kde je to potrebné. Možno by bolo výzvou objaviť ďalšie takéto miesta, kde by nás bolo treba. Ktovie.

 

Sú nejaké sny, vízie do budúcna?

sr. Monika: Mojím snom do budúcna je, aby VIDES ostal stále otvorený každému mladému človeku, ktorý túži ísť na periférie spoločnosti. Aby sme pomohli mladým spoznávať krásu darovania sa chudobným a bohatstvo periféria, ktoré nás každého má čo do života naučiť. Veľmi by som si priala, aby sme si zachovali odvahu ísť k tým deťom, ktoré najviac trpia, ktoré najviac potrebujú našu jednoduchú prítomnosť. Verím, že v každom človeku sa stretávame s Kristom. Ak to v praxi pochopíme, celý náš život dostane úplne nový rozmer.

 

Saška: Myslím si, že najväčším snom VIDESU je, aby mladí ľudia a deti rástli v láske a v radosti a dorástli až do svätosti. To, kam bude Vides vďaka tejto vízii kráčať a kam až dôjde ukáže čas.

 

Naty: Napadlo mi, že Videsáci by mohli chodiť po saleziánskych strediskách (aj inde) a rozprávať o dobrovoľníctve – o svojich skúsenostiach. Alebo aj založenie VIDES podcastu by znelo fajn.

 

Ty osobne si koľko rokov vo VIDESE a čo ti to dáva do života?

sr. Monika: Vo VIDESe som od roku 2006, kedy som sa ozvala sestrám saleziánkam, že by som sa rada zapojila do VIDESu (čítala som vtedy o VIDESe článok v časopise Don Bosco dnes, saleziánky som dovtedy nepoznala). Môžem s vďačnosťou povedať, že som veľmi rada, že sa VIDES stal súčasťou môjho života. Spoznala som cez neho saleziánsku rodinu, resp. som zistila, že moje vnútro harmonizuje so saleziánskou charizmou, vďaka čomu som objavila svoje saleziánske rehoľné povolanie. Jednoducho som našla svoje miesto v živote, kde som šťastná.

 

A teda vďaka VIDESu som spoznala veľmi veľa vzácnych mladých, ľudí v rôznych destináciách, ktorým som sa mohla darovať a oni sa darovali mne. Cez moju momentálnu službu vo VIDES tíme sa učím trochu koordinovať tím aj dobrovoľníkov, vzdelávam sa v rôznych oblastiach a spoznávam viacerých mladých z rôznych častí sveta.

 

A Vy, Saška a Naty?

Saška: Cesta VIDESU a tá moja sa stretli v roku 2018. Osobne to vnímam ako veľké požehnanie byť jeho malou súčasťou. Počas tohto 5 ročného obdobia som s VIDESOM mala možnosť prežiť mnoho radosti, spoznať úžasných ľudí, nadobudnúť cenné skúsenosti a zručnosti, či už na víkendových prípravách, alebo počas letných misií. Vides vnímam ako miesto prijatia a priestor otvoriť svoje srdce aj pre druhých a spoločne rásť v partii skvelých ľudí. Ovocie mojej cesty vo VIDESE postupne nachádzam v rôznych oblastiach svojho života.

 

Naty: Vo VIDESE som tretí rok. Do života mi dáva spoločenstvo ľudí, ktorí majú veľké srdce. Robia dobro pre druhých s úsmevom na tvári. Vo VIDESE som v istých situáciách musela prekročiť svoju komfortnú zónu, za čo som veľmi vďačná, lebo ma to posúva dopredu. Rastiem vo viere, spoznávam samú seba viac a viac a prijímam sa. Stretla som sa s chvíľami, kedy som si uvedomila, ako veľmi som vďačná za to, čo mám. VIDES je pre mňa jednoznačne srdcovka.

 

Na záver, ako by si motivoval/a  mladých na dobrovoľníctvo?

sr. Monika: Podľa mňa sa najlepšie človek namotivuje svedectvom ostatných mladých. Takže sledujte našu stránku vides.sk, FB a IG VIDES SLOVAKIA. A isto príďte na VIDES 0 na budúci rok v septembri, kde môžete stretnúť VIDESákov, ktorí sa delia so svojimi letnými skúsenosťami. A isto spoznáte, že čas darovaný na misiách je nesmierny dar pre vás aj pre tých, ktorým ste poslaní.

 

Saška: Mladých by som asi rada motivovala naším starým videsáckym mottom: Daruj čas, získaš omnoho viac! Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že to nie je len frázička, ale je to naozaj hojnosť Božej milosti, ktorej má Pán Boh plné ruky na rozdávanie pre nás všetkých. Nebojme sa vykročiť zo seba, pretože to, čo objavíme, či už o svete, o sebe samých, o druhých ale aj o  Bohu naozaj stojí za to. Ja som toho vďaka VIDESU a misiám objavila veľa. Tak teda každému z vás prajem veľa radosti z toho vášho vlastného objavovania. Tešme sa na to, čo všetko má Pán Boh pre nás pripravené.

 

Naty: Mladých by som určite motivovala svojimi skúsenosťami. Vyrozprávala by som im moje príbehy a zážitky, ktoré mám z dobrovoľníctva, aby vedeli a aj videli, aké je to obohacujúce. V dnešnej dobe nám na motiváciu podľa mňa pomáhajú sociálne siete. U tých mladších je to najmä instagram, čiže by som využila náš VIDES účet.