Božie odcestovanie je určite prejavom jeho bezbrehej trpezlivosti

Liturgické čítania na 27. nedeľu v období cez rok cyklus A nájdete na tomto odkaze.

 

Korene tohto silného podobenstva siahajú k prorokovi Izaiášovi z prvého čítania. Ten jasne definuje, že vinohradníkom je Boh a ľud jeho milovanou vinicou. V Ježišovom podobenstve však nastupuje aj vyšší level v chápaní vinice – inteligentný, osobný, ktorým sú konkrétni vinohradníci. Celý príklad vyznieva veľmi vierohodne, lebo v Ježišových časoch vlastnili rozsiahle pozemky Palestíny cudzinci. Aj preto, že Herodesovci pri svojich cestách do Ríma, ktoré trvali i niekoľko rokov, prenechávali svoje majetky na rôznych správcov.

 

Napriek týmto údajom môže na nás toto podobenstvo pôsobiť nielen krvavo, ale i absurdne tým, že zlí vinohradníci dôsledky svojho násilia nedomysleli. Zrejme práve touto absurditou vzbudzovalo pozornosť poslucháčov. Dosvedčuje to napokon aj záver rozprávania, ktorý je práve z ich úst. Ježiš nad odpoveďou svojich poslucháčov mlčí, čím jasne dáva najavo Božiu prevahu a milosrdenstvo nielen nad naším nezmysleným konaním, ale i pomstivým zmýšľaním. Hoc na druhej strane si Boh zaiste donekonečna „po hlave skákať nedá“… No vtiahnuť svojich poslucháčov do pointy rozprávania sa Ježišovi podarilo na jednotku. Zaiste budú jeho slová v nich pracovať hlbšie a dlhšie, tam kdesi doma.

 

Boh sa v dejinách vždy javí ako ten, ktorý odcestoval a ktorého hlasom sa stávajú väčší či menší proroci, starozákonní alebo novozákonní. Už sme si zvykli, že údelom prorokov je ubitie až po smrť. Božie odcestovanie však určite nie je prejavom ľahostajnosti voči nám, ale naopak: jeho bezbrehej trpezlivosti. A veľkou nádejou pre nás je, že stále stojí o svoju vinicu – cirkev. Aj za cenu smrti svojho Syna, ktorá sa sprítomňuje pri každej svätej omši a ktorú Ježiš týmto podobenstvom jasne predznačil.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sr. Dáša