Prvý rok v Prešove s Kolégiom v podnájme

Tento víkend uplynul presne rok, čo sme sa spolu so Zuzkou pustili do prvých úprav priestorov domu v Prešove na Solivare, kde sme s Kolégiom v podnájme. V záhrade sa pravdepodobne držali hesla z jednej reklamy: „Možno sa váš trávnik naozaj chce stať lúkou“. A tak sme sa pustili vtedy do kosenia trávnika, keďže nás čakal ár asi jeden meter vysokej trávy. Je to až neskutočné, keď si pozeráme fotky spred roka.

 

Nové diela a projekty nesú so sebou aj akúsi voľnosť pre hľadanie svojej tváre. Preto sme po stabilizovaní Kolégia hľadali, kde a s kým by sme mohli spolupracovať a k čomu nás Pán Boh ešte v Prešove volá. Rozbiehame v jednej rómskej komunite dievčenské stretko. A keďže ešte nemáme vnútorný priestor na stretávanie, naše stretka prebiehajú vonku. Samozrejme, že to zo začiatku znamená, že všetky deti sú vonku pri vás, lebo sú zvedavé, čo sa deje. Snažíme sa preto podeliť. Jedna sa venuje dievčatám, zatiaľ čo druhá zabáva ostatné deti, aby sa navzájom nevyrušovali. Celkom je to sranda, tak veríme, že sa nám to podarí udržať.

 

Žijeme školou a skúšame nové veci

V týchto týždňoch žijeme taktiež prijímačkami dievčat na SŠ a VŠ. Čaká nás aj prestup na ZŠ v Prešove zo ZŠ na Luníku IX. Tak veríme, že sa dievčatám podarí dostať na školy v Prešove a náš počet v Kolégiu sa od budúceho školského roka zvýši. Samozrejme, že stále otravujeme svätého Jozefa, nech nám pomôže nájsť väčší dom v Prešove, kde by sme v budúcnosti mohli presunúť Kolégium na stálo.

 

Taktiež pokračujeme v skúšaní nových vecí. Naposledy sme prekonávali náš strach a popasovali sme sa s lezeckou stenou. Po prvotnom okúňaní sme sa však do toho pustili a riadne sme si to užili. S odvahou sme sa posúvali vyššie a vyššie.

 

Tak nám držte palce, aby sme sa s odvahou popasovali aj s posledným školským mesiacom. Tiež so záverečnými písomkami a skúškami, aby sme to na záver školského roka mohli zaslúžene osláviť.

 

Monika Foltýnová