Cesta do Emauz je studňou ľudskosti aj spirituality, inšpiráciou v umení sprevádzať
Liturgické čítania na 3. veľkonočnú nedeľu alebo nedeľu Božieho milosrdenstva rok A nájdete na tomto odkaze.
Cesta so Zmŕtvychvstalým do Emauz je studňou ľudskosti aj spirituality. V kontexte kresťanského života sa ňou možno inšpirovať v prepotrebnom umení ako sprevádzať.
Najprv sa vzkriesený Pán celkom nevtieravo objaví presne tam, kde sa jeho dve zablúdené ovečky nachádzajú. Prispôsobí sa nielen ich rytmu, ale aj nesprávnemu smeru: nadol a preč z Jeruzalema. A to nielen na kúsok. Sprevádza ich kráčajúc s nimi naživo.
Zároveň v emotívne zdemolovaných učeníkoch jemne načne to, čo v nich ide prasknúť, či zadusiť. Nenásilnou otázkou otvorí vred ich depresie, ohromnej ľudskej i duchovnej krízy, ktorú im spôsobil zhustený rad intenzívnych predveľkonočných udalostí. A to počnúc eufóriou slávnostného vstupu do Jeruzalema, až po úplný kontrast zločinecko-sadistickej popravy Učiteľa, do ktorého nevedome vkladali aj svoje menej autentické očakávania.
Ježiš sprevádza
A napokon Ježiš sprevádza aj ich myšlienkové pochody. Podľa gréčtiny im exegézou (v slovenčine výkladom) poukáže na jednoduchý fakt: To, čo sa udialo nie je náhoda, ani diablovo víťazstvo. Boh túto výkupnú obetu pripravoval od prvotného hriechu… Pri svojom výklade Ježiš staval na tom, čo jeho učeníci z Písma vedeli a dopĺňal to, čo si neuvedomili. Tak im počas upokojujúcej jarnej prechádzky pomohol poskladať mozaiku spásy.
Sprevádzaní učeníci teda prešli fyzicky cestu z Jeruzalema do Emauz, ďalej emotívnu cestu z depresie k najkrajšej radosti z Ježiša, ktorý im vrátil všetku nádej, pokoj, lásku, istotu. A napokon cestu od myšlienkového chaosu nielen k pochopeniu, toho čo sa stalo, ale aj ku vzkriesenej viere.
Celá udalosť má len jednu chybu: v najlepšom im Ježiš zmizol. Je tu však radostná správa. V originálnom texte nie je reč o zmiznutí. Píše sa v ňom, že sa im Ježiš stal neviditeľným. A to je ohromný rozdiel. On sa ani dnes nehrá na schovávačku, pri ktorej by sme ho museli naháňať, kde vlastne je. Jednoducho od zmŕtvychvstania je s nami vždy a všade. Zatiaľ neviditeľne, ale je práve tu pri tebe, s tebou. Koľkokrát to i samé Písmo opakuje!
Aby som nezabudla, každý krstom vzkriesený k novému životu, ktorý dnes sprevádza podľa Ježišovho štýlu, by mal zmiznúť (vlastne stať sa neviditeľným) až vtedy, keď nastanú tri skutočnosti: obrat sprevádzaného správnym smerom, uzdravenie jeho emócií a pochopenie Božieho plánu s ním.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.
sr. Dáša
