Veľkonočné obrady sme prežili konečne naživo

/v , /od

Po dvoch rokoch pandémie a uzavretia kostolov v čase Veľkej noci sme mohli tento rok  hlbšie prežiť veľkonočné trojdnie. Aj u nás v Dolnom Kubíne otvorené kostoly privítali množstvo veriacich, ktorí sa v uplynulom období  vytratili v dôsledku pandémie. Človek mal radosť, že prichádza opäť veľa ľudí na spoločnú predveľkonočnú spoveď a do kostola. Veľkonočné obrady sme prežili konečne naživo.

 

Zelený štvrtok a veľký piatok

Na Zelený štvrtok je v našom stredisku tradícia stretania sa mladých u nás v stredisku Dominika, kde si zvykneme pripomenúť Pánovú večeru. Veľmi som sa tešila na toto stretnutie s mladými, ktorých som dávno nevidela pri modlitbe i židovských rituáloch, ktoré nás mali viac vtiahnuť do tajomstva prežívania poslednej večere Krista s apoštolmi. Bohužiaľ pandémia spôsobila okrem iného aj „stratenie“ sa istých mladých. A to bolo cítiť aj v tento štvrtkový večer u nás. Zvyčajne plne nabitá veľká miestnosť v stredisku s vydýchaným vzduchom tento rok poňala približne  iba 20 mladých a boli i voľné miesta. Napriek tomu bola to nádej a radosť, že sa pomaly vraciame do čias spred korony.

 

Veľký piatok tradične ponímaný na Orave ako najsilnejší sviatok, kde prichádza počas trojdnia najviac veriacich. Len pred kostolom ich stálo asi 300. Spoločne v snahe prežívať posledné chvíle utrpenia Krista a ďakovať mu za jeho veľkú lásku k nám. Večer o 20,00 nás čakala tradičná krížová cesta farnosti na Kuzmínovo. Tento rok bola skutočne vyobetovaná, lebo bola  zima a hlavne pršalo ako z krhly. Aj zastavenia na tému vody boli aktuálnejšie ako inokedy. Ale úmyslov sme mali všetci dosť, a tak sme spolu ako farnosť, rodiny, rehoľníci či skauti kráčali vpred s dáždnikom i bez neho.

 

Biela sobota a veľkonočná nedeľa

Biela sobota bola výkrikom radostného ALELUJA, čo umocnil aj spev mládežníckeho zboru, ktorý si prechádza svojimi ťažkosťami, ale akoby aj on povstal z hrobu.

 

Veľkonočná nedeľa prežitá komunitne či v telefonátoch so svojimi rodinami, stála za to. Večer nám prišli vyspievať veľkonočnú radosť aj bratia Mahútovci spolu s najstarším z nich, kaplánom Jankom. Nechýbali potom družné rozhovory.

 

Prajem Vám i sebe, aby sme boli hľadačmi Krista. Nech je to tak ako nám to ukazuje Mária Magdaléna či apoštoli Peter s Jánom. Nech Boh posilní našu vieru, aby nám stačil pohľad na prázdny hrob  a mohli sme mu naplno veriť, že on je živý a žije v nás!

 

sr. Viera Antalíková