Boh je ovinutý obyčajnými handrami ako malé dieťa

Liturgické čítania na  slávnosť Narodenia Pána nájdete na tomto odkaze.

 

Iba s údivom možno nazrieť do hlbokého tajomstva Vianoc. Je to s nimi ako s dúhou: čím je jej oblúk väčší, tým je krajšia. A tento oblúk žasnutia sa rozširuje pre každého z nás podľa toho, ako všeobsiahly je pre mňa veľký Boh v porovnaní s bezbrannosťou Dieťaťa ovinutého kúskami handier. Tam v maštali, v jasliach na slame.

 

Jánovo narodenie oslavujú príbuzní, susedia, no Ježiš sa rodí v tichosti. V Lukášovom rozprávaní je aj akýsi ľudský oblúk: od tvrdých velikášov vtedajšieho sveta po pastierskych bezdomovcov. Ba od anjelov až po tých najviac pohŕdaných.

 

Náboženskí vodcovia tých čias očakávali vojensko-politického Mesiáša, ktorý spraví poriadok. A predsa, práve pastieri sú v Písme symbolom Mesiáša a znamením pre nich sú jasle s dieťatkom zabalené v handričkách… Nie, náš Boh nie je poriadkár, ale milujúci otec. Ako vždy je na strane tých najmenších. Jasajme a radujme sa, ak na tej jeho strane sme aj my. Lebo Boh sa nám zjaví v maštaľke nášho srdca.

 

V Betleheme sa od intimity maštaľky prechádza k nebeskej oblohe s chórmi anjelov

Áno, nebo sa sklonilo k zemi! A miesto dúhy sa na oblohe objavila Božia sláva. Podľa biblistov ohľadom prekladu takzvaného hostinca či hotela (katalyma), v ktorom pre sv. rodinu nebolo miesta, išlo skôr o nejakú izbu. Jozef s Máriou ju teraz nenašli, ale raz si presne tým istým slovom vyjadrenú nájde Ježiš sám – na poslednú večeru. Veľkosť Božej slávy sa naplní, keď bude telo betlehemského dieťaťa v plnej sile, a predsa úplne bezmocné, zavinuté do plátna, uložené do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nikto nebol pochovaný, aby narodenie a pohreb boli zrkadlovito proti sebe a urobili z dúhy celý okruh…

 

Vskutku, najkrajšia noc v roku je s oblúkmi protikladov: Boh je ovinutý obyčajnými handrami, aby keď aj ty prijmeš čokoľvek pokorné či pokorujúce, bol si vždy priam zázračne obohatený jeho božskosťou.

 

sestra Dáša