Čo v nás dozrelo v láske ostane, čo bolo egoizmom, musí byť spálené

Liturgické čítania na 3. adventnú nedeľu nájdete na tomto odkaze.

 

Lukášov príbeh z minulej nedele pokračuje trojnásobnou otázkou Jánových kajúcnikov o tom, čo majú robiť, čo zmeniť vo svojom živote. Rovnakú vloží evanjelista do úst dojatého ľudu po Ježišovom vzkriesení.

 

Tentokrát sa pýta i spodina. Je pozoruhodné, že Krstiteľ neradí nikomu nejaký iluzórne nový štýl života. Napríklad na púšti. Chce, aby sa vrátili do toho povolania, ktoré majú, ale s utiahnutým opaskom egoizmu. V zmysle: „Ostaň tam, kde si, ale rob to inak.“ Ako Ježiš, ani Ján nepozná neverecké zamestnania, iba ľudské srdcia bez Boha.

 

Odpovede na otázky Jánovi Krstiteľovi sú v zhode s Lukášovým majetkoprávnym zmýšľaním. Podľa neho vzťah k majetku je ukazovateľom stupňa i autenticity nášho obrátenia. Pravá vnútorná zmena vždy vedie k solidarite. Každého ku komukoľvek. Takej, ktorá kladie svoju osobu do správneho postoja nielen voči blížnym, ale v konečnom dôsledku aj voči Bohu.

 

Pri previevaní zožatého obilia to, čo bolo ľahké vylietalo a ťažké, zdravé zrno padalo späť k zemi. Takto nás prevetrá i vypršaná lehota, ktorú sme dostali na obrátenie. Čo v nás dozrelo v láske ostane, čo bolo egoizmom, musí byť spálené. A keďže toho egoizmu zrejme vyletí na mraky, bude to dosť na oheň bez konca.

 

Ak máme v srdci štipku kajúcnosti, i my sa zoči voči okolnostiam, v ktorých žijeme často pýtame, čo by bolo najlepšie urobiť. Je to ten najzdravší postoj zodpovednosti, ochoty. Najmä vtedy, ak túto otázku kladieme v modlitbe priamo Bohu. V nej možno dostať pravú odpoveď. Ide o existenčnú otázku, aby som mal ozajstnú radosť dnes, zajtra a raz i tú večnú, najväčšiu.

 

sestra Dáša