Sestra Františka Martinková: „Dubnica je plná pokladov!“

Končí sa školský rok, začínajú prázdniny. Asi to tak býva s mnohými vecami: niečo skončí, aby iné mohlo začať. Niekedy je to možno náročnejšie, ale predsa to môže byť krásne. Pre mňa osobne pomaly končí pôsobenie v Dubnici nad Váhom a začne sa v Rožňave. Je tu teda možnosť pozrieť sa späť, a tiež okolo a vidieť to množstvo pokladov, ktorých sa mi tu dostalo.

 

Dubnica nie je veľké, ale veľmi sympatické mestečko. Pútnici tu prichádzajú k Dubnickej Panne Márii, historici si prídu na chuť napr. v kaštieli, krásny je aj park, Kalvária a ďalšie miesta. Nájde sa tu aj dobrá zmrzlina. A predsa najkrajším pokladom Dubnice sú ľudia, ktorí v nej žijú. Teraz si to uvedomujem ešte viac. Som vďačná za mnohé veci, miesta, akcie, ale omnoho viac za úsmevy detí a rozžiarené oči pri rôznych bláznivinách na stretkách, či krúžkoch. Vždy ochotné dlane i srdce dubnických mamín boli citeľné najmä počas táborov v podobe slaných i sladkých pečených dobrôt. Aj mladí vedeli občas prekvapiť tým, koľko dobra, krásy, tvorivosti, hĺbky a radosti sa v nich ukrývalo.

 

Ako poklad si so sebou odnášam milé spomienky na pekné spoločné chvíle, rozhovory so vzácnymi ľuďmi: kolegyňami v práci, upratovačkami, dievčatami zo stretka, mladými, … Nedá sa ani všetkých spomenúť, ale ani zabudnúť. Bolo mi cťou byť tri roky Dubničankou. Ďakujem!

 

Fany Martinková