Vďaka búrke im dal ukážkovú lekciu o tom, čo znamená veriť v praxi

Liturgické čítania na 11. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Po náročnom dni na plávajúcej kazateľni čaká Ježišových učeníkov silná lekcia. Okrem toho, že sa na Ježišov pokyn vydajú na more v noci – bez reflektorov a čeloviek, ktoré máme dnes – majú plávať ešte aj na opačný breh, do „zahraničia“.

 

Ako to, že na Genezaretskom jazere mohla vzniknúť tak veľká búrka? Zrejme preto, že je až 200 metrov pod hladinou neďalekého Stredozemného mora a večer sa nad ním vysoké denné teploty vyrovnávajú s nočnými. Okrem toho je veľké (cca 21×12 km) a veľmi hlboké, s masami vôd. Počas tejto búrky so spiacim Ježišom tečie učeníkom prúdom už nie do topánok, ale do loďky.

 

Konštatujú, že tu ide o všetko

Títo ošľahaní chlapci, profesionálni rybári, konštatujú, že tu ide o všetko. Nielen o ich životy, ale aj o ten Ježišov, s celým jeho Kráľovstvom, o ktorom cez deň toľko rozprával zástupom. Po výslní, ktoré si doteraz užívali, prichádza na scénu smrť, aby im zostala nablízku až do konca. Presne tak, ako to býva v každom ľudskom živote, ktorý sa raz-dva zvrtne a nikdy už nebude ako predtým. Obavy učeníkov silno kontrastujú s Učiteľovou nečinnosťou. Ježiš napohľad pripomína Jonáša, ktorý však na rozdiel od neho spal v podpalubí z bezmocnosti a vzdoru, s pocitom viny a nikoho nevedel zachrániť.

 

Tento Markov príbeh je plný výčitiek. Najprv učeníci vyčítajú Ježišovi, že necháva všetko ladom. Potom Ježiš vyčíta vetru a moru, že vyčíňajú a napokon i učeníkom, že nemajú vieru. Akiste mu išlo o to, že učeníci zapochybovali o jeho kázaní o príchode Božieho kráľovstva a naľakali sa, že bude po všetkom. Že neberú jeho osobu ani jeho učenie smrteľne vážne. Vďaka búrke im dal ukážkovú lekciu o tom, čo znamená veriť v praxi. Don Bosco ju pre svojich chlapcov tvorivo prispôsobuje: „Vtáčik veselo spieva aj na vetrom kmásanom konári, lebo vie, že má krídla.“

 

sestra Dáša