„Som si istá, že aj týmto obdobím nám chce Pán niečo odovzdať!“ rozpráva sestra Anka…

 

Pandémia hlboko vstúpila do našich životov a zasiahla nás v osobnom, pracovnom i apoštolskom živote. Posledné dni a týždne nám dávajú však nádej na postupné zlepšovanie situácie a uvoľňovanie opatrení. V Dolnom Kubíne sme sa o tejto situácii a jej prežívaní porozprávali so sestrou Ankou Jaňákovou.

 
Anka, na ktorých školách učíš a koľko tam máš hodín?

Tento školský rok učím náboženskú výchovu  na dvoch školách na ZŠ Martina Kukučina   ( 8 hod. týždenne) a na ZŠ P. Škrabáka (10 hodín týždenne) a v CVČ mám dve hodiny taliančiny týždenne.

 

Ako si zvládala uplynulé mesiace, keď sa učilo hlavne dištančne?

Dištančná forma  je zaujímavá, môže pomôcť stretnúť sa na diaľku, odovzdať vedomosti, ale nahradiť výchovný vzťah môže iba čiastočne. Okrem toho táto voľba, ktorá sa v praxi stala povinnou, zahŕňa počítačové zručnosti, ktoré často nemáme, alebo ich vlastníme iba z časti. Celkovo hodnotím toto obdobie, že som mala viac času na premýšľanie, vzájomné spoznávanie a prehodnotenie si svojich priorít.  Potešilo ma, že na jednej škole, kde učím, som mohla vyučovať katolícke náboženstvo podľa rozvrhu na 1. stupni prezenčnou formou a to až do Vianoc.

 

Pripravuješ nejaké deti aj ku sviatostiam?

Áno, pripravujem deti k 1. svätému prijímaniu na dvoch školách. Od 6. januára beží katechéza pre prvoprijímajúcich aj každý štvrtok prostredníctvom online svätej omše. Posledný týždeň sa jej dalo zúčastniť aj osobne v kostole. Výborne dopĺňa katechézu v škole, no na 2. základnej škole je to slabšie. Trochu slabšie je to ešte u detí na 2. stupni. Tu sa vyučuje dištančnou formou. Niektorí sa zapájajú viac, iní menej, ale cítiť už dosť únavu z dlhodobého dištančného vzdelávania a chýbania sociálnych vzťahov. V zadaniach sa držím tematických celkov, ktoré spájam s práve prežívaným liturgickým obdobím. V 8. a 9. ročníku pripravujem žiakov aj na sviatosť birmovania. Príprava je u nich slabšia, práve preto, že neučím prezenčne a nedostávam spätnú väzbu, či téme porozumeli. Väčšina z nich sa zapája do vypracovania otázok, ale časť birmovancov zadané domáce úlohy nesplnila vôbec. Usilovala som sa nie veľmi zaťažovať deti a bral som do úvahy odporúčania vedenia. Posielala som im úlohy a zároveň rešpektovala ich možnosti.

 

Aký dopad mal lockdown na tvoje fungovanie v komunite?

Počas obdobia lockdownu, sme v komunite hľadali a upravovali program viackrát. Najskôr prvé dva týždne sme boli stále spolu. Myslím tým, že naše stolovania boli niekedy príliš dlhé. Neskôr sme našli spôsob a to celkom dobrý, ktorý u nás bežal dosť dlho. Keďže sme komunita, ktorá je obklopená krásnou prírodou, mali sme možnosť sa modlievať ruženec alebo krížovú cestu vonku. V našej komunite máme dievčatá vo formácií, aspirantky, a teda sme formačnou komunitou. Mala som čas sa pripraviť na hodiny taliančiny, ktoré im ponúkam tri krát týždenne, a tiež každý druhý utorok mám s nimi hodinu etiky cez program prosociálneho správania. Cez túto ľudskú formáciu v praxi sa chceme posúvať v komunikácii a v otvorenosti. Vidím v tom aj Božiu prozreteľnosť, pretože počas normálneho rozvrhu hodín na školách, kde učím by som to nedala. Mám pekné spomienky na toto obdobie aj keď tu je stále neistota, ale zároveň aj nádej, že Pán to má v rukách.

 

Čo by si odkázala tým, ktorí náročne prežívajú toto obdobie?

Som si vedomá, že zmena spôsobená koronavírusom mala veľmi silný dopad na každodenný život, vďaka ktorému boli všetci krehkejší, úzkostlivejší a žili viac v obavách. Strach a starosť o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych, neistota  núdzovej situácie a nútená vzdialenosť od rodičov, starých rodičov tu je stále.  Ale je tu aj náš Pán, ktorý je určite nad tým a je ochotný nám pomôcť. Som si istá, že aj týmto obdobím nám chce Pán niečo odovzdať. Len je potrebné si nájsť čas na komunikáciu s ním. Prosiť ho o svetlo Ducha Svätého  a vzájomne si pomáhať napríklad aj v modlitbe za našich blízkych, ktorí sú postihnutí touto chorobou, majú ťažký priebeh alebo im niekto blízky zomrel.

 

sestra Viera Antalíková