Záleží nám na bezpečí detí

„Saleziánky odpovedajú na výzvy posledných pápežov na ochranu maloletých a zraniteľných dospelých pred sexuálnym zneužívaním. Prostredníctvom vzdelávania, osvety a funkčného krízového mechanizmu chcú zabezpečiť pomoc prípadným obetiam a prevenciu pred podobnými činmi vo svojich výchovných prostrediach,“ zdôrazňuje sestra saleziánka Zuzana Saloňová. Odpovedá na otázky súvisiace s touto problematikou.

 

 Čo si presne vyštudovala, aké máš praktické skúsenosti a akej práci sa teraz venuješ?

Vyštudovala som učiteľstvo biológie a chémie a sociálnu prácu. Profesne som po desiatich rokoch v školstve presedlala na sociálnu prácu. Tú som mala možnosť realizovať najprv na Mamateyke v herni s nízkoprahovým nádychom, v pokuse o sociálnu poradňu a pri Orientačných dňoch a neskôr v Košiciach v detskom domove a v saleziánskom stredisku na Luníku 9. Popri tom som samozrejme bola účastná na klasickom saleziánskom živote stredísk, v ktorých som pôsobila, čiže na stretkách (pravidelné týždenné stretnutia rovesníckych skupín), pri formácii animátorov, vo vedení detských zborov, táborov.

Aktuálne doťahujem a odovzdávam novým zamestnankyniam v saleziánskom stredisku na Luníku mentoring a dievčenské stretká, ktoré som mala na starosti. A chystám sa vkročiť do neznámych vôd tzv. internátu rodinného typu s niektorými dievčatami, ktoré boli v mentoringu. Skúšobná verzia internátu by mala byť v Košicach, kedže dievčatá sú z Luníka, ale na víkendy budem chodiť do mojej novej domovskej komunity v Rožňave.

 

Prečo sa saleziánky venujú tejto téme?

Nikoho, kto sa osobne stretol s príbehom nejakej obete zneužívania, nenechá táto téma bez emócií. Kto iný by sa mal starať o to, aby deti a mladí boli v bezpečí, ak nie saleziánky, ktoré to majú priam v génoch? To, že téma aj u nás naberá na dôležitosti je dôsledkom „ťaženia“, ktoré začal pápež Benedikt XVI. proti pliage sexuálneho zneužívania (CSA). V ťažení pokračuje aj jeho nástupca pápež František. Jeho výrazy „zero tolerance“ (nulová tolerancia voči CSA) a „victim first“ (je potrebné sa najprv postarať o obeť), hovoria za všetko.

Okrem toho je v dnešnej dobe nemožné sa téme nevenovať a obchádzať ju aj vo vzťahu k štátnym a treťosektorovým pravidlám. Napriek tomu, že je aj u nás na Slovensku už akútne sa venovať ochrane pred CSA, vidím, že napríklad oproti školám a centrám pre deti a rodinu máme určitý náskok vo vzdelávaní personálu.

 

S kým pri tejto problematike spolupracuješ a čo je vaším cieľom?

Tému ochrany rozvíjame súbežne v dvoch líniách. Jedna je samostatná pre nás sestry, cez ktorú pripravujeme vzdelávanie a Kódex. Druhá sa rozvíja v spolupráci so saleziánmi a s laičkou, ktorú zamestnali. Pracujeme už rok na zlaďovaní prístupu k problematike CSA. Za nás sestry sme v tíme ja a Bea Franeková. So saleziánmi Rastislavom Hamráčkom a Petrom Lukáčikom spolu komunikujeme približne každý mesiac na stretnutiach moderovaných laikmi Jánom Mihálikom a Katarínou Jánošovou, zamestnancami provincie saleziánov. Keďže v mnohých dielach sme so saleziánmi spolu a viac menej spoločné je aj naše pole pôsobnosti, chceli sme spojiť sily. Porovnávame svoje smernice, uvažujeme nad tým, ako by sme mohli vzdelávať našich animátorov, zamestnancov a spolupracujúcich. Zvažujeme tiež, nakoľko je možné spolupracovať v prípade krízovej intervencie. Naším cieľom je na jednej strane preventívne pôsobiť a na druhej strane vypracovať fungujúci mechanizmus pre krízovú intervenciu a pomoc obetiam. To sú dlhodobé spoločné ciele nás saleziánok a saleziánov, a verím, že sa nám podarí pomôcť aj saleziánom spolupracovníkom. Strednodobé sú vzdelať všetkých našich animátorov a získať z každého nášho diela tzv. preventistu, ktorý bude rozumieť problematike, a za nás saleziánky – vytvoriť mechanizmus krízovej intervencie a tím odborníkov. Tie krátkodobé sú, za nás saleziánky, aby do konca roka 2020 všetky sestry prešli naším vzdelávaním, uzavrieme proces pripomienkovania kódexu, pomenujeme spoločný základ, ktorý sa bude vyskytovať v etickom kódexe každého diela v našej správe.

 

Aké princípy pri ochrane maloletých a zraniteľných dospelých osôb treba uplatňovať?

Keď si predstavím náš saleziánsky kontext, napadajú mi tieto:

  • Transparentnosť

– fyzického priestoru, teda mať taký priestor, ktorý viem obsiahnuť pohľadom a asistenciou, zodpovedná osoba má mať prehľad, aké aktivity sú v dome,

– trávenia času s deťmi, teda niekto ďalší dospelý by mal vedieť, že som s deťmi,

– komunikácie s verejnosťou, teda informácie, ktoré púšťam von by mali byť overiteľné a zodpovedné osoby by mali byť dostihnuteľné.

  • Osveta / vzdelávanie

– čím lepšie bude náš personál (sestry, animátori, spolupracujúci) rozumieť problematike, tým účinnejšia bude pomoc obetiam a prevencia.

  • Obeť má prednosť

– keď porozumieme veľkosti utrpenia obete CSA, zmení sa naša paradigma z tej „len aby sme boli právne krytí“ na tú „ako môžeme pomôcť obetiam“.

  • Prevencia

– za bezpečné prostredie sú zodpovední dospelí a nie deti,

– deti v našich prostrediach máme učiť nie brániť sa, to nie je ich zodpovednosť, ale majú vedieť, na koho sa môžu s dôverou obrátiť.

 

Aká je tvoja motivácia venovať sa tejto téme?

S témou CSA som sa okrajovo stretla pri štúdiu  sociálnej práce. Procesom hlbšieho porozumenia som prešla pred dvomi rokmi počas semestrálneho vzdelávania realizovaného v spolupráci Gregoriánskou univerzitou a Teologickou fakultou KU s názvom „Safeguarding“. Toto vzdelávanie mi ponúkla provinciálna predstavená s víziou, že sa tejto téme na úrovni provincie bude treba venovať. Čiže téme sa venujem z poslušnosti, lebo prirodzene by som sa do takej, pre mňa ťaživej témy, nehrnula. Zároveň mi však dáva zmysel, že ak môžem niečo pre obete, alebo potenciálne obete CSA urobiť, tak to chcem urobiť.

 

Ako prebiehalo zaškolenie saleziánok v problematike ochrany maloletých a zraniteľných dospelých osôb?

Odmietala som postaviť celé školenie len na tom, že sestrám predstavím náš Kódex ochrany a dám im ho podpísať. Žiadne školenie typu BOZP sa nekonalo. Stavili sme na porozumenie téme, na emocionálny kontakt s témou a na presvedčivosť odborníkov. Vzdelávanie sme postavili na troch základných okruhoch: Definície a kontraintuitívne reakcie, Limity trestno- právnych riešení a Odpoveď Cirkvi na realitu CSA, čiže kánonické postupy. Tieto základné témy sme obohatili počas druhého stretnutia o okruh Pomoc obetiam a obetiam sekundárnej traumatizácie a prevenciu. Lektori boli naslovovzatí odborníci a zo spätných väzieb od sestier viem, že ponúknuté obsahy a materiály boli pre nich užitočné. Súčasťou školenia bolo aj predstavenie nášho Kódexu, ktorý sestry dostali za úlohu spripomienkovať. Dosiahneme tak, že si ho prečítajú a tiež nebude odtrhnutý od reality, v ktorej sestry pôsobia.

Prvého celodenného stretnutia v Košiciach sa zúčastnilo 10 sestier a druhého formou online, rozkúskovaného do troch večerov 50 sestier. Výhodou prvého bola možnosť osobného zdieľania v skupine a debaty. Výhodou druhého bola možnosť mať viac lektorov, ušetrenie od cestovania a možnosť spracovať tému počas voľných dní.

 

Akú víziu máš do budúcnosti?

Pred očami mám aj realitu niektorých krajín na západ od nás, napr. Veľkú Britániu. Tam je dotýkanie sa detí v škole aj inde prísne kontrolované. Nemôcť mať prirodzený komunikačný kontakt s dieťaťom prostredníctvom dotyku je podľa mňa iný spôsob ako ubližovať deťom. Nebola by som rada, keby kvôli tomu, že sme neurobili včas, čo sa urobiť dá, dospeli do takéhoto štádia.

Bola by som veľmi rada, keby sa všetci dospelí so zodpovednosťou za výchovu v našich prostrediach vedeli, čo majú robiť, na koho sa obrátiť, necítili sa témou ohrození, ale naopak, prevzali osobnú zodpovednosť a konali v prospech obetí. Bola by som rada, keby sme dokázali pomôcť každej obeti, s ktorou prídeme do kontaktu. Bola by som rada, keby každé jedno dieťa, mladý človek, zraniteľná osoba našli počúvajúce srdce, ktorému môžu dôverovať. A nakoniec by som bola nesmierne rada, keby sa nikdy nikomu nič také zlé ako sexuálne zneužívanie nestávalo.

 

-dc-

 

 

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk