Objavujme krásu očami detí

Víkendy v čase korona – krízy boli pre nás v komunite vyslobodením z nášho petržalského bytu. Niežeby nám v ňom nebolo dobre, ale tráviť v ňom čas od rána až do večera poriadne  dalo zabrať. Núdza o prácu však nebola. Využívali sme mnohé technologické vymoženosti a spájali sme sa on-line s našimi drahými deťmi zo škôlky a ich rodičmi.
 
Jeden zo spomínaných víkendov bol pre mňa obzvlášť zázračný. Vybrali sme sa autom smerom na Lozorno objavovať krásu tunajšieho lesa. Práve sa zobúdzala jar a okolo sa všetko zelenalo. Keď sme sa vracali naspäť sr. Erika našla neoznačenú cestičku nadol. Vo mne nastal boj, pretože až tak neobľubujem neoznačené chodníky. Ale predsa som šla. Vtedy sa pred nami ukázala čarovná cestička. Lemoval ju spievajúci potôčik, z ktorého akoby pili slnečné lúče predierajúce sa cez konáre stromov. Lístie na stromoch tancovalo vo vánku a farbilo sa tým najkrajším zeleným odtieňom. Šumením akoby odpovedalo potôčiku svojou piesňou. Mala som pocit, že Boh sa dotkol tejto krásy a daroval jej život. Tak ako nám. Jeho láska a krása sa rozlieva i do našich sŕdc. Len je potrebné mu otvoriť.
 
Bolesť a strach tých dní mohla premôcť iba dôvera v Božiu dobrotu a jeho starostlivosť. Tiež vzájomná podpora v komunite, medzi sebou navzájom, aby sme dokázali podporiť tých, ktorí sa na nás obracali cez komunikačné prostriedky. Okrem zázračných víkendov sme zažívali aj zázraky a silu modlitby. Každodenný ruženec, korunka Božieho milosrdenstva, či adoračné piatky pred Eucharistiou. Verím, že Boh tichom premieňal naše vnútro.
 
Brána škôlky je už tretí týždeň otvorená a my sa tešíme z džavotu detí. Škôlkari sa zas tešia z lásky svojich učiteliek. Pri deťoch neplatí dvojmetrový odstup. To sa jednoducho nedá! Keby ste videli zvítavanie sa detí! Myslím, že každý z vás, ktorý tento článok čítate, by ste sa pousmiali. Veríme, že Boh o nás vie. Opäť nám dá silu do každého dňa. Chceme byť pripravené nanovo objavovať svet a krásu očami detí.
 
sestra Martina Škvareninová