Duchovné sprevádzanie a koučing

Čoraz viac sa vynárajú  otázky aký je rozdiel medzi  duchovným sprevádzaným a koučingom.  Ľudia si často utvárajú názor na tieto formy rozhovorov na základe rôznych útržkovitých informácií, ktoré potom spôsobia zahmlenie ich kontúr. Tak sa zlieva rozdiel medzi jednotlivými pomáhajúcimi profesiami, ako je koučing, psychologické poradenstvo, duchovné sprevádzanie a podobne. Poďme sa na to pozrieť trochu podrobnejšie.
 
Čo je duchovné sprevádzanie a čo je koučing
Duchovné sprevádzanie  je rozhovor duchovného sprievodcu so sprevádzaným, pri ktorom duchovný vodca ako prostredník medzi človekom a Bohom vedie jednotlivca prostredníctvom povzbudenia, usmernenia, poučenia alebo rady, s cieľom duchovného rastu. Duchovný sprievodca sa usiluje „rozšifrovať“ prácu Ducha Svätého v pohľade na životné udalosti a rozhodnutia daného človeka. Koučing je špecifický druh rozhovoru alebo séria rozhovorov kouča s klientom vedený tak,  aby klient objavoval svoje zdroje, našiel riešenie a zadefinoval si akčné kroky na jeho naplnenie.
 
Čo je cieľom duchovného sprevádzania a čo je cieľom koučingu
Duchovné sprevádzanie sa zaoberá kľúčovými oblasťami duchovného života s cieľom, aby vedený s pomocou duchovného sprievodcu formoval svoje vnútro a upevňoval si kresťanskú identitu. Hlavný cieľ teda nie je riešenie konkrétneho problému sprevádzaného, ale odhalenie Božieho plánu v živote človeka. Koučovací rozhovor smeruje k  zadefinovanému cieľu stretnutia, ktorý môže byť orientovaný na rôzne sféry života – rozlišovanie, naštartovanie zmeny, sfunkčnenie niečoho, čo nejde v živote – a s ohľadom na dlhodobý cieľ klienta.  Koučovací rozhovor je orientovaný na rôzne životné aj pracovné situácie.
 
Frekvencia stretnutí
Duchovné sprevádzanie charakterizujú pravidelné a systematické stretnutia sprevádzajúceho so sprevádzaným. Koučovací rozhovor môže byť jednorazový, občasný, ale môže ísť aj o sériu stretnutí počas dlhšieho obdobia.
 
Akcent na osobu
Pri duchovnom sprevádzaní je dôležitou postavou skúsený duchovný sprievodca, načúvajúci Duchu Svätému pôsobiacemu v osobe. Preto si duchovné sprevádzanie vyžaduje špecifické teologicko-duchovné kompetencie. To neznamená, že sprevádzajúci prevezme iniciatívu za sprevádzaného, ale naopak, usiluje sa mu pomáhať k autonómii a slobode. Pri koučingu je akcent na  klientovi, ktorý hľadá vlastné odpovede na dané otázky či problém, objavuje vlastné zdroje,  s výdatnou podporou  kouča a ním kladených otázok. Kouč je teda „mimo hru“, nedáva rady, odporúčania, riešenia. Obaja sú však otvorení hlasu Ducha Svätého.
 
Z uvedeného vyplýva, že aj duchovné sprevádzanie, aj kresťanský koučing, môžu byť pre človeka v istej fáze rastu jeho dôležité a potrebné formy. Keď sme vymedzili základné rozdiely medzi duchovným sprevádzaním a koučingom, môžeme sa pozrieť aj na to, čo majú spoločné. Prístup k danému človeku je v oboch prípadoch prijímajúci a diskrétny, založený na dôvere a rešpekte, aby sa vytvoril pocit bezpečia  a klient dokázal otvoriť svoje vnútro. Tak v prípade duchovného sprevádzania ako aj kresťanského koučingu je cieľom kvalitnejší život človeka a jeho premenený život podľa Božieho plánu. Preto sa robia v atmosfére sprevádzanej modlitbou a v ktorej je prítomný Boh.
 
Aj kresťanský kouč vníma kontext klientových slov z pohľadu bezpodmienečnej lásky Boha, ktorý prijíma a miluje každého človeka takého, aký je. Kresťanský kouč aj duchovný sprievodca sa usiluje sám rásť v citlivosti na Ducha Svätého, aby bol dobrým nástrojom pre záujmy Božieho kráľovstva. Čiže, umenie počúvať, blízkosť, úsilie rozlíšiť kompetencie vo vzťahu k sprevádzanej osobe, vernosť učeniu Cirkvi, osobný sviatostný život a život modlitby a citlivosť na Ducha Svätého, to sú spoločné atribúty duchovného sprevádzania aj koučingu.
 
Eva Rušinová
Zdroj: krestanskykouc.sk