Stretnutie v Nimnici ako príležitosť a skúsenosť

Pred týždňom sa uskutočnilo 4. stretnutie biskupov s predstaviteľmi jednotlivých diecéz, inštitúcii, hnutí, spoločenstiev, laikov a zasvätených osôb. Prinášame rozhovor s jedným z účastníkov Michalom Žákom, ktorý na stretnutí aktívne prispel svojím vstupom o prekážkach v sebadarovaní.
 
Ako si sa dostal na stretnutie?
Na podujatie do Nimnice som dostal pozvánku prísť ako „rečník“ ešte na začiatku januára. Mal som prísť rozprávať o „sebadarovaní“ . Celé podujatie bolo nesené v duchu reflexie nad exhortáciou Christus Vivit  a tiež výsledného summa sumárum po synode o mladých, viere a rozlišovaní povolania od pápeža Františka. Od začiatku mi to prišlo ako zaujímavá príležitosť a skúsenosť porozprávať pred „cirkevným publikom“ pozostávajúcim z celej plejády cirkevných angažovaných osôb. Tému „sebadarovania“ som však vylepšil na tému „prekážky v sebadarovaní“ lebo prísť rozprávať o sebadarovaní mi príde ako „dobrý deň prišiel som vám porozprávať o mojej svätosti“
 
Predpokladám, že pozvanie vyplynulo aj z tvojich skúseností animácie mladých, kde sa v súčasnosti angažuješ, čo robíš?
Som animátor zo saleziánskeho strediska v Bratislave – Trnávke. Študujem posledný ročník Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity a zároveň posledný ročník pomaturitného štúdia na Škole Dizajnu v Bratislave – Trnávke. Okrem záujmu o nové vizuálne formy sa zaujíma aj o vzťah súčasného umenia a kresťanskej spirituality.
 
Vráťme sa k stretnutiu, ako si ho vnímal zo svojho pohľadu, čo na teba najviac spravilo dojem?
Za celým podujatím stál tím okolo nového sekretára KBS – Ivana Ružičku. Je to veľmi zaujímavá osobnosť. Veľmi hlboko ľudsky a open-minded a načúvajúci kňaz, ktorý sa veľmi dobre a kreatívne zhostil svojej role. Počas celého podujatia bolo jasné, že jemu a jeho tímu išlo o networking a neformálny čas, aby sa ľudia ktorým ide o dobro mladých ľudí v Cirkvi i mimo nej mohli pospoznávať. Osobne na mňa najviac spravil dojem večer pri horiacom krbe, kde v skupinkách kresiel a gaučov svietili rôzne rehoľné habity, kňazské košele i mikiny z mládežníckych organizácii, živo sa diskutovalo na všetky možné témy. Druhým dobrým nástrojom networkingu boli prestávky medzi jednotlivými blokmi – až 30 minút, čo hodnotím vysoko pozitívne.
V sobotu ráno bola možnosť zúčastniť sa liturgie hodín a ráno sv. omše s kázňou od Jozefa Haľka. Deň pokračoval raňajkami, „svedectvami“ , neformálnymi rozhovormi a debatami v skupinkách. Po debatách v skupinkách bolo „podelenie“ – za každú skupinku mal prísť jeden porozprávať a vymenovať na čo sa prišlo. Bolo možné počuť, že vlastne všetci sme prišli takmer na to isté a skúsenosť je všade viac-menej rovnaká.
 
Vzbudilo v tebe niečo nejakú výzvu, či ideu pastoračnej činnosti?
Stretnutie bolo popretkávané modlitbou – piatkovou adoráciou – na môj vkus príliš ukecanou: 90 percent času pred vyloženou Eucharistiou rozprával svoje zamyslenia otec biskup Stolárik a zvyšných 5 percent boli chválové pesničky. Ticho na adorácii nie je na škodu. Bolo to veľmi emblematické. Myslím že toto je symbolickým klúčom k celému tomu na čom padá pastorácia a výchova mladých – zahlušujeme ich aktivitami a nemáme s nimi čas na reflexiu a ticho v ktorom sa stretnú s Pánom.
 
Na stretnutí mala vstup aj naša sestra, saleziánka Eva Rušinová, ako si vnímal jej podnety?
Zo zákulisia sme držali palce sestre Eve ešte spolu so sr. Martou Baňasovou a saleziánom Petrom Naňom. Evka vybalila pred počúvajúcim a premýšľajúcim obecenstvom tému o dozrievaní mladých a ich sprevádzaní cez projekt Cesty Zrenia. Bolo jasne cítiť, že je jedna z tých „z fachu“, že je namočená do častého kontaktu s mladým človekom. Myslím, že toto je niečo veľmi charakteristické pre identitu človeka – vychovávateľa zo saleziánskeho sveta, že „smrdí po ovciach,“ že rád rozpráva o mladých, ktorí sú súčasťou jeho myšlienkového sveta.
 
Na záver taká prozaická otázka, ako celkovo hodnotíš stretnutie?
Ak by niekto vyčítal tomuto stretnutiu, že „o mladých bez mladých“ tak by som oponoval. Bolo cítiť, že drvivá väčšina účastníkov a rečníkov sú z fachu – z terénu. K „svojím mladým“ sa hneď vracajú po tom ako sa vrátia zo stretnutia z Nimnice. Áno, kdesi medzi riadkami bolo cítiť, že každý z nás sme pred pokušením lamentácie akí sú ti mladí skazení a medzi povolaním k statočnému angažovaniu sa v prospech vyzrievania mladých ľudí pre ich zrelosť a svätosť. Bol som však prekvapený ako veľmi dobre som sa tam cítil. Odporúčam prečítať si na doplnenie celkového obrazu článok zo stretnutia. Sú v ňom aj odkazy na jednotlivé vstupy a tiež video reportáž tv Lux.
 
Michal Žák, Dagmara Čepelová
Foto: Peter Zimen  tkkbs.sk