Keď sestry idú do ticha

/v /od

Sestry saleziánky si počas jarných prázdnin bratislavského, nitrianskeho a trnavského kraja vybrali ticho a modlitbu.  Osem dní čerpali posilu z Božieho Slova, ktoré meditovali a eucharistickej adorácie, ktorú kontemplovali.
 
Miestom prehĺbenia duchovného života sa pre sestry stal exercičný dom v Badíne. Spolu so saleziánom Petrom Bicákom v dňoch 16-23. februára uvažovali o Ježišovi ženíchovi a cirkvi jeho neveste v textoch z evanjelia. „Mária je nazvaná nevesta, snúbenica. Je dcéra Siona, nevesta z Veľpiesne, zároveň je malým stádom, verným zvyškom. Spolu so Simeonom a Annou očakáva zjavenie Slávy Božej,“ zdôrazňoval otec Peter v prednáške z Jánovho evanjelia o svadbe v Káne.
 
Dôležitým bodom duchovných cvičení pre sestry bola obnova rehoľných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti pri slávnostnej nedeľnej svätej omši.  Spoločným záverečným obedom zakončilo pätnásť saleziánok dni stretnutia s Bohom, ktorému dávali priestor, aby sa prihováral ich srdcu. „Boli to pekné duchovné cvičenia okorenené romantickým snežením počas jedného z dní. Taká symbolika, keď sa všetko pokrylo bielou, pripomenulo mi to naše svieže, očistené duše, ktoré boli naplnené Slovom a modlitbou. To sa stáva, keď sestry idú do ticha,“ zhodnotila jedna z účastníčok.
 
Dagmara Čepelová