Sestra Lucía a jej cesta nielen po Slovensku

Som Lucía Vasquez, FMA. Narodila som sa v El Salvadore, v Strednej Amerike (krajina so 6 miliónmi obyvateľov, ktorá má polovičnú rozlohu Slovenska). Patrím k rodine s kresťanskými koreňmi, moja matka sa volala Marta – nedávno odišla do raja, a môj otec sa volá Juan.  Mám staršieho brata Juana a staršiu sestru Marthu. Sme normálna rodina, zažívame utrpenia i radosti každodenného života. Naši rodičia nám odovzdali náboženské a ľudské hodnoty ako je viera, sviatostný život, práca, láska a veľkorysosť
 
Štúdiá a prvé roky ako saleziánka…
Moji rodičia nám umožnili štúdium na katolíckych školách, takže som bývalá študentka Kolégia Maria Auxiliadora v San Salvadore, ktoré vedú saleziánky dona Bosca. Do Inštitútu som vstúpila vo februári 1998 vo veku 17 rokov, po tom, čo som ukončila gymnázium. Svoje prvé sľuby som zložila v Tegucigalpe (Honduras) 24. januára 2004. A večné sľuby v San Salvadore v r. 2010.
Ako rehoľníčka som pracovala v rôznych domoch mojej stredoamerickej provincie. Žila som v El Salvadore 8 rokov, v Guatemale 3 roky a v Hondurase 2 roky. Stala som sa učiteľkou náboženstva, učila som od materskej školy až po stredné. Som tiež učiteľka literatúry a španielskeho jazyka. Veľa som pracovala vo výchovnej pastorácii a tiež som pracovala s mladými v jednej saleziánskej farnosti v indiánskej oblasti Que´chí v Guatemale.
  
Boh nás vždy prekvapuje…
Niekedy sa myslí, že kresťanský život je ťažký, pretože vyžaduje od nás obety, ale vo svojom živote som cítila, že to, čo Benedikt XVI. povedal mladým ľuďom v Paríži 2010 pri príležitosti blahorečenia kardinála Henryho Newmana, sa stalo skutočnosťou: „Pýtajte sa Boha čo pre vás zamýšľa! Požiadajte ho o veľkodušnosť, aby ste mu povedali „áno“! Nebojte sa dať sa úplne Ježišovi. Dá vám milosť potrebnú na uskutočnenie vášho povolania. “
Takže môžem povedať, že je pravda, že som dala svoj život Kristovi a musela som opustiť svoju krajinu, svoju rodinu, priateľov, mladých ľudí a mladých stredoameričanov, moju pôvodnú provinciu, keď som išla za misionársky povolaním. Ale Boh bol taký veľkorysý a dobrý, že vo všetkých vás, milé sestry a členovia saleziánskej rodiny na Slovensku, som našla novú rodinu – prijímajúcu a vernú Kristovi. Teraz patrím do Slovenskej provincie FMA, pretože ona otvorila Komunitu v Baku.
 
 Doma na každom mieste…
V prvom rade chcem poďakovať sestre Monike Skalovej a sestrám rôznych komunít provincie za to, že sa táto moja púť po Slovensku mohla uskutočniť. V skutočnosti som sa ocitla doma na každom mieste.
Môžem povedať, že ste skutočným darom saleziánskej charizmy, ste tvárou charizmy tak originálnej, veľmi blízkej každodennému životu, mladým ľuďom, rodinám, rôznym formálnym a neformálnym vzdelávacím prostrediam, páči sa mi váš štýl rešpektovania individuality každého človeka, ktorý neriskuje stratu jednoty v spoločnom evanjelizačnom výchovnom projekte.  Našla som pokojné komunity, kde sa cíti rodinná a ľudská atmosféra modlitby, kde možno vnímať jednoduchý vzťah dialógu a počúvania. A tiež sviežosť mladej provincie.
 
Viera na Slovensku…
Veľmi ma prekvapuje vaša história viery, ktorá má svoje korene vo svätom Cyrilovi a Metodovi, veľkých misionároch prvých storočí kresťanstva. Stále môžem cítiť silu a život viery a modlitby na mnohých miestach Slovenska, najmä vo farnostiach a v rodinách. Potom ma tiež udivuje vernosť, s akou žilo toľko kresťanov, kňazov a rehoľníkov kresťanskú vieru v utajení v časoch komunizmu až tak, že tú vieru nestratili. A táto odvaha riskovať v akomkoľvek nebezpečenstve a nikdy nestratiť cestu spásy v Kristovi je pre mňa skutočným pokladom!
 
Slovenským mladým…
Chcem sa im poďakovať za ich prítomnosť, privítanie a záujem o moju kultúru. Buďte si istí, že vás ponesiem v mojom srdci a vo svojej modlitbe. A rada by som im zopakovala pozvanie pápeža Františka pri modlitbovej vigílii v Paname: (pred adoráciou) „Stojac pred Ježišom, tvárou v tvár, majte odvahu, nebojte sa otvoriť mu svoje srdce, lebo on vo vás obnovuje oheň svojej lásky; aby vás nadchol prijať život s celou jeho krehkosťou, ale aj s celou jeho veľkosťou a krásou. Nebojte sa povedať Ježišovi, že aj vy sa chcete podieľať na jeho príbehu lásky vo svete, veď ste boli stvorení pre niečo „viac“! A ja by som dodala … aj vy sa staňte misionármi medzi mladými, pretože náš život je poslaním!
 
Saleziánskej rodine
Chcem vám poďakovať za vašu prítomnosť a za spoločnú prácu, pretože možno práve takto sa snažíte žiť tú synodalitu,  ktorú od nás Synoda vyžaduje, to znamená kráčať spoločne. Nachádzam medzi vami komunitnú Cirkev, bohatú na rôzne povolania, ale živú  a mladú. Ďakujem vám, že vytvárate priestor na hru a na vedenie, ktoré umožňuje mladým ľuďom zúčastňovať sa na živote Cirkvi. Prosím Pána, aby ste vytrvali v dobrom, predovšetkým vo sviatostnom a duchovnom živote a v zapojení rodín do nášho saleziánskeho prostredia.
Prosím vás o duchovnú podporu všetkých misionárov v Baku a na celom svete.