Anna, fma- Byť s Rómami, je byť s ľuďmi

Sestra Anna Chrkavá, saleziánka, ktorej poslanie zasvätenej rehoľníčky je už niekoľko rokov medzi Rómami, sa s nami podelila o nejaké skúsenosti, či zážitky.
 
Anna, koľkoročná je tvoja skúsenosť v apoštoláte s Rómami a ako by si charakterizovala svoje skúsenosti?
15 ročná: 4 roky v Angi mlyne v Michalovciach, 10 rokov na Luníku IX a teraz rok v Nitre na Orechovom Dvore medzi Olašskými Rómami.
Pre mňa byť s Rómami je byť s ľuďmi. Mám pred sebou ľudské osoby Bohom stvorené, milované a vykúpene. Nedelím ľudí na Rómov a Nerómov – všade ide o osobu a jej dôstojnosť. Podstatné pre mňa  je dostať sa k srdcu človeka a dvíhať ho úctou a láskou. Prežívať duchovné materstvo, ktoré všade dáva život a starostlivosť. Saleziánska výzva hľadať v každej osobe bod prístupný dobru platí aj per toto prostredie.
Tých 15 rokov s Rómami je jedno veľké dobrodružstvo, ktoré prežívam naplno a ktoré ma s nimi spojilo. Ako Malého princa s líškou, či ružou… Je to vzťah, láska. Bolestne krásna láska.
 
Čo vidíš ako originálne a prínosné v tvojej práci na Orechovom dvore?
Pracujem v materskom centre, kde prichádzajú matky s deťmi od 0 do 3 rokov. Je to pekná práca. Možnosť vplyvu na matky aj deti. Je úžasné vidieť, ako sú malé deti učenlivé, ako absorbujú všetko a robia presne tak, ako ich to naučíme. Ide nám o ich výchovu a vzdelanie. Zachytávame ich od malička a chceme, aby výchova bola kontinuálna. Záleží nám, aby navštevovali materskú školu, nultý ročník,  základnú školu. Veríme, že vložené semienka dobra vzklíčia, neudusia sa všetky, aj keď prostredie je aké je. Veríme, že sa nová generácia sa posunie aspoň o kúsok dopredu v porovnaní so svojimi rodičmi. Je to mravenčia práca.
 
Ako si sa na svoju prácu pripravovala?
Netušila som, že sa raz budem venovať Rómom. Život sám si ma pripravoval. Ja som ho len žila a bola v srdci otvorená. Keď ma Prozreteľnosť priviedla medzi Rómov, jasné, že som sa vzdelávala na rôznych dostupných školeniach a seminároch, aby som im mohla čo najviac porozumieť. Počas tohto roka som mala možnosť navštevovať kurz Montessori v Prahe pre 0-3 roky.  Je to úžasná vec. Veľmi nás to so sestrou Mirkou inšpirovalo v prístupe k deťom a práci s nimi. Aký súľad s našou charizmou a aké obohatenie! Keby Don Bosco poznal Máriu Montessori, určite by sa jej tešil a s vďakou by využil výsledky jej bádania pre svoj preventívny systém.
 
Čo vidíš v tvojej práci ako namáhavé?
Potrebu stále byť v strehu, všetko kontrolovať, všetkému dávať normu, všetko každý deň vynášať von, ani muškáty nemôcť nechať v okne… lebo kradnutie, nárokovanie si, klamstvo…
A druhá vec: v segregovanej osade sa problémy ako droga, dilerstvo, záškolactvo, nezamestnanosť len umocňujú. My sa snažíme, ale celok nám to kazí. Cítime sa ako Dávid pred Goliášom….
 
Ako bude vyzerať tvoj nasledujúci rok?
Z materského centra prechádzam do materskej školy tu na Orechovom Dvore. Budem asistentka učiteľky, prepojením medzi materským centrom a škôlkou. Ide nám o to, aby deti z materského centra pokračovali vzdelávať sa v materskej škole. Keď tam tento rok sestra nebola, nechodili tam. Tak budem navštevovať rodiny, motivovať rodičov a starať sa, aby deti boli v škôlke každý deň. A v materskej škole sa budem snažiť prispievať k vytváraniu takého prostredia, aby tam radi chodili.
Darmo sa budeme usilovať na poli výchovy, ak nebudeme rozmýšľať, hľadať cesty, spôsoby a spoluprácu ako zlepšiť veci v osade. Aby malo naše pôsobenie zmysel, leží mi na srdci, aj Orechov Dvor ako celok.  Chcem podnecovať a podporovať všetko,  čo nasmeruje systém pomoci v osade tak, aby napredovala ako celok, napomáhala výchove detí a aby sa zmenšoval vplyv zla na ne.
 
Úsmevná príhoda na záver.
Mamka s Kenedym ide z materského centra domov. V otvorenom okne ich zazrie pani učiteľka z nultého ročníka a osloví ich: „Kenedy, ako sa teším, keď už budeš chodiť k nám!“ Mamka sa pozrie na učiteľku a povie: Veeeru nebude, pani učiteľka. Nemáte závoj…“