Áno, budeme ho ľúbiť!

Je až neuveriteľné, čo dokážu deti materskej školy. Ich neskutočnú energiu mohli diváci zažiť i vidieť počas vianočnej hry, ktorú pravidelne pre rodičov detí, ich príbuzných a známych pripravujú učiteľky Cirkevnej materskej školy Márie Mazzarellovej na Lachovej ulici v Bratislave so svojimi deťmi v adventnom čase. Vianočná hra s názvom Vianočný dar sa uskutočnila v Dome kultúry Lúky v Bratislave.  Pozhovárali sme sa so sestrou saleziánkou Martinou Škvareninovou spoluautorkou scenára i režisérkou.
Predstav nám prípravu tohtoročnej vianočnej hry.
Stretli sme sa ja a Máshka Orogváni (pracuje v rámci programu Nadácii pre deti Slovenska na inklúzii na školách a je autorka posledných štyroch vianočných hier) v Quo Vadis v Bratislave. Najskôr sme prehodnocovali vianočné hry, ktoré Máshka pre našu materskú školu už predtým písala. Spomenuli sme si na srdce zvona, ktoré poskladali deti svojimi dobrými skutkami; na všetky kontinenty, z ktorých deti sa pohli, aby priniesli dary narodenému Spasiteľovi; na známu Exupéryho postavu Malého princa, ktorý deti majúce rôzne neresti učil, čo je v živote podstatné a aj na to, že malí tiež dokážu robiť veľké veci. Máshka mi povedala: „Moja osobná skúsenosť je, že deti nerobia rozdiely. Ale treba na inakosť poukazovať. Deti, ktoré sa narodia so znevýhodnením, majú okrem ťažkého obmedzenia ešte aj traumu z odmietnutia. Ale každý jeden človek dokáže obohatiť tento svet. Treba mu dať šancu a nie mu ďalšie bariéry stavať. Sám ich má dosť.“ No a to bol impulz pre príbeh.
Povedz niečo o príbehu.
Po tomto stretnutí sa začal odvíjať príbeh hendikepovaného dieťaťa. Ale ako to všetko položiť na papier? Dôležité pre nás bolo, aby všetkému pochopili aj tí trojroční, ale odniesli si z toho určitú hodnotu aj rodičia. Preto sme vychádzali z reálnej situácie našich detí a zasadili sme príbeh do materskej školy. Tak teda vznikol Vianočný dar. Pani učiteľka číta deťom rozprávku o mravčekoch. V istej chvíli prichádzajú na svet maličkí mravčekovia a jeden z nich sa narodí bez nožičiek. Mravčekovia chvíľu váhajú, čo s ním budú robiť? Ale kráľovná dá jasné stanovisko. V závere zakričia: „Áno, budeme ho ľúbiť, to si môžeme sľúbiť!“ Prepojenie medzi rozprávkou a deťmi v škôlke nastáva, keď do triedy prichádza nové dieťa. Je to chlapček na vozíčku. Deti nerobia rozdiel, príjmu ho medzi seba, dokonca mu pripravia prekvapenie v podobe svetielok na invalidný vozíček. V záverečnom tanci, ktorý nacvičila s predškolákmi pani učiteľka Martina Vrbanová je zapojený aj chlapček na vozíčku.
Aký súvis to má s Vianocami?
Aj v tomto roku sme sa snažili do príbehu vložiť situácie, ktoré súvisia s naším životom a narodením Ježiša Krista, kvôli ktorému kresťania oslavujú Vianoce. Preto je tam napríklad scéna, kedy treba Ježiškovi priniesť do jasličiek slamu, ktorú tak nutne potrebuje, aby mu nebola zima. Deťom má pripomínať poslušnosť voči dospelým, voči autorite: „Kráľovná nám predsa povedala, aby sme nezabudli,“ ale aj upriamiť pohľad na podstatu Vianoc.
Čo hudba a tance vo vianočnej hre? Tvorili ste aj niečo vlastné?
V tomto roku sme mali tri vlastné skladby, ktoré zhudobnila pani učiteľka Klaudia Valúšková. Otextovala som ich ja v spolupráci s Klaudiou a korektúry robila pani učiteľka Martina Vrbanová. Veľa nám pomohli aj rodičia detí z našej škôlky. Na husle i hoboj hrali manželia Anička a Robo Krchniakovci. Na gitare bravúrne zahral otecko bývalej našej „žiačky“, ktorá už našu škôlku dva roky nenavštevuje a na cajone Ondrej Vargovčík, animátor zo saleziánskeho strediska na Mamateyovej. Hudbu sme už druhý rok, vďaka Ing. Jánovi Hederovi, nahrali v profesionálnom štúdiu  TC Lemons v Bratislave.
Komu by si chcela poďakovať?
Chcem sa poďakovať svojim kolegyniam, ktoré sa podieľali na nácvikoch jednotlivých scén a všetkým zapojeným rodičom, ktorí pripravovali kulisy, kostýmy a vianočné trhy po skončení hry. Vianočná hra je naše spoločné dielo. Som vďačná, že už štvrtý rok sme v škôlke jeden kolektív a moje kolegyne sú rovnako zapálené do celej prípravy Vianočnej hry a jej pretavenia do deja na javisku. Celé to je pre mňa veľké Božie dielo a zázrak Vianoc. Veď takmer stovka detí odohrá naše predstavy, ale dokáže do deja vložiť aj tie svoje. Veľká vďaka patrí našej pani riaditeľke Mgr. Márii Bučkovej, bez ktorej by toto všetko nebolo. Veď za čas, čo je vo funkcii, uzrelo svetlo sveta dvadsaťsedem vianočných hier s klasickým vianočným motívom, cez ľudové spracovanie až k súčasnej podobe. Samozrejme, že nesmiem zabudnúť na svoje spolusestry saleziánky Danielu Kapkovú, Karolínu Szelesovú (zstupkyňu riaditeľky školy), Eriku Páterkovú, ale ďakujem i civilným pani učiteľkám Miroslave Hubjakovej, Kladudii Valúškovej a Martine Vrbanovej. Aby som nezabudla, veľká vďaka patrí všetkým účinkujúcim, najmä deťom, ale aj všetkým divákom, ktorí nás prišli podporiť a odmenili nás výdatným potleskom. Radosť nám urobil aj pomocný bratislavský biskup Jozef Haľko, ktorý si tento rok prišiel pozrieť výsledok našej práce a v závere nám udelil požehnanie.
Za rozhovor ďakuje Viera Antalíková, FMA
Viac o CMŠ nájdete na stránke: www.skolkamazzarellovej.sk