Ako ma prekvapilo Švajčiarsko

Do minulého štvrtku som Švajčiarsko iba obchádzala – zľava do Talianska, sprava do Francúzska alebo lietadlom ponad Alpy. Nebola to moja vysnívaná destinácia, hoci som tušila, že aj švajčiarske Alpy sú krásne a život v tejto krajine zaujímavý. Áno, výhľad z Niederhornu na veniec slnkom zaliatych Álp mi vyrazil dych. Prekvapili ma však aj mladí Slováci žijúci vo Švajčiarsku.
Z vlastnej skúsenosti viem, že život v zahraničí môže byť náročný. O to dôležitejšie je stretávať sa s ľuďmi, ktorí majú rovnaké hodnoty a prežívajú podobné skúsenosti. Cením si kňazskú službu dona Pavla Nieznera SDB, ktorý obetavo cestuje hore-dole po Švajčiarsku a blízkom okolí, aby bol pre slovenských katolíkov oporou a pomáhal im prežívať vieru v sekularizovanom svete. Na jeho pozvanie a s výdatnou organizačnou podporou pani Marty Melayovej mala naša bratislavská trojica možnosť prispieť svojou troškou do formácie a sprevádzania mladých Slovákov, ktorí žijú v tomto regióne.
Slovenské rodiny žijúce vo Švajčiarsku sa už po piatykrát chystajú na víkendové Rodinné stretnutie. Keďže mnohé rodiny majú deti, súčasťou stretnutia je okrem programu pre dospelých aj špeciálny program pre deti od 3 do 14 rokov. Stará sa oň skupina mladých nadšencov, ktorí chceli svoje zručnosti v práci s deťmi zlepšiť. Počas 3 dní (22. – 25. 2. 2018) strávených na chate v Alpách, bolo našim cieľom motivovať týchto 12 mladých účastníkov k dobrovoľníctvu, predstaviť im základy saleziánskej práce s deťmi a sprevádzať ich pri plánovaní programu pre deti. Vzdelávacie bloky boli zamerané na osobnosť animátora, preventívny výchovný systém, asistenciu detí, riešenie náročných situácií a bezpečnosť detí. Viaceré zážitkové aktivity boli zamerané na rozvoj tímovej spolupráce a tvorivosti. Mladí zistili, že plánovanie podujatia nie je iba o príprave atraktívnych aktivít pre deti, ale aktivity majú vychádzať z cieľa podujatia – čo chcem deťom odovzdať, čo ich chcem naučiť… Vytvorili kostru programu a scénok. Prezreli si priestory chaty a v okolí našli vhodné miesta na niektoré outdoorové aktivity. S ochotou si rozdelili úlohy, ktoré treba do Rodinného stretnutia urobiť. A to tak, že každý čo najviac využije svoj talent, či už ide o výrobu pomôcok, kostýmov, kulís alebo o domyslenie scénok, hier, úloh alebo o organizáciu (komunikáciu s organizátormi Stretnutia rodín, rozdelenie detí do skupín,…).
Vzdelávacie a pracovné bloky sa striedali so športovými – mladí mali možnosť zalyžovať si alebo robiť turistiku. Vďaka inverzii sme zažili nádherné výhľady zo zasnežených alpských končiarov. Nechýbali momenty spoločnej modlitby – každodenná sv. omša, ranná meditácia Božieho slova, obnova krstných sľubov, ruženec. Celý pobyt bol plný neformálnych rozhovorov, vďaka ktorým sa mladí lepšie spoznali. Bolo z nich cítiť lásku k deťom a veľkú ochotu učiť sa nové veci. Oceňujem aj otvorenosť mladých, ich iniciatívnosť a presnosť. Mám rada presnosť a dochvíľnosť, avšak práve tam sa mi v týchto cnostiach nedarilo:). Boh ma však učil inému umeniu – spoliehať sa naňho, byť slobodnou od toho, že nemám všetko pod kontrolou, s pokojom prijať svoje limity.
Ďakujem Slovenskej katolíckej misii v Zurichu za pozvanie byť súčasťou tohto projektu a mojim kolegom Maruške Orbanovej a Jurajovi Chorvatovičovi ASC za ochotu ísť do toho so mnou. V nasledujúcom období  bude našou úlohou sledovať proces prípravných prác na Rodinné stretnutie prostredníctvom on-line nástroja trello a sprevádzať mladých radou a motivovaním. Ďakujeme vám za modlitby.
sr. Helena Šlenkerová
Foto: Juraj Chorvatovič