Ako vyzeral Štedrý deň v našich bratislavských komunitách? čítajte!

Ak vás niekedy zaujímalo, ako to vyzerá na Štedrý deň v komunite saleziánok a čo všetko tomu predchádza, tak v riadkoch nižšie odhalíme niečo z našej kuchyne… teda lepšie povedané jednej z našich kuchýň.

 

Adventom sa samozrejme tak ako všetci ostatní duchovne pripravujeme na príchod Ježiša, no presne tak ako všetci ostatní riešime aj tie materiálne veci okolo, ktoré sa samy nepripravia. A tak sa na komunitnej porade vždy 2-3 týždne pred Vianocami dohodneme, kto tento rok spraví nákup, kto bude čo variť, piecť, kto spraví výzdobu, kto pripraví spoločné modlitby a pod. Vždy pri tom strávime chvíľu času a niekedy aj dlhšiu,  kým sa zladíme v našich predstavách a túžbach.

Predstavte si napr. už len to, že každá v komunite pochádza z iného kúta Slovenska a receptov na vianočnú polievku je zrazu niekoľko…a veruže úplne odlišných. Potom k našim predstavám pripočítame ešte svoje schopnosti a časové možnosti a scenár Vianoc v komunite je na svete. Advent pokojne plynie ďalej, teda taká je túžba, aj keď realita opäť nápadne podobná so zvyškom ľudskej populácie a každá z nás niekde na pozadí premýšľa ako a kedy si čo pripraví, nakúpi atď. Teda takto to väčšinou prebieha v našich komunitách.

 

Tieto Vianoce v jednom momente nastal v tomto scenári nečakaný zvrat

Presne 8. decembra, keď sme v komunite provinciálneho domu oslavovali slávnosť Nepoškvrnenej a už po štvrtý raz sme sa lúčili a chystali na odchod, jedna sestra zahlásila: „Sestry, nebolo by to pekné, keby sme na Štedrý večer boli všetky bratislavské komunity spolu tu?“ Od tohto momentu do nášho piateho lúčenia sa a následne odchodu uplynulo 20, max. 30 minút.  K jednej nevinnej otázke sa do minúty pridali ďalšie 3 hlasy, že túto myšlienku už dlhšie nosia v sebe, ba niektoré ju už aj vyslovili, ale nejak to upadlo do zabudnutia. V ďalších minútach sme veľmi rýchlo zabudli na čas, ktorý sme venovali „plánovaniu Vianoc“ v našich komunitách a všetko sme začali plánovať spolu nanovo.

Bolo to niečo krásne. Nápady a návrhy ako čo spraviť a pripraviť sa len tak sypali a tou istou rýchlosťou sa sypali aj ochotné odpovede, kto čo spraví. Jedna sestra vtipne poznamenala, že takéto rýchle a radostné plánovanie za svojich pár rokov rehoľného života ešte nezažila. Pre mňa osobne bola príprava na Vianoce od tohto dňa ešte radostnejšia.

 

Nastal „deň D“

Podvečer sme sa postupne z našich 3 bratislavských komunít presunuli do komunity provinciálneho domu. Celkovo 19 sestier, čím sme sa tesne priblížili k štvrtine našej slovenskej provincie. A ako nám bolo? To vám priblíži sr. Maťa Škvareninová: „Stretnúť sa počas štedrej večere v takej veľkej komunite bolo netradičné, ale milé a radostné. Pri večeri sme mohli ochutnať, ako sa hovorí, z každého rožka troška. Pretože pochádzame z rôznych kútov Slovenska. Každá z nás sme navarili, či napiekli niečo špeciálne, čo vystihuje náš kraj. Vnímala som radosť najmä pri rozbaľovaní darčekov. Boli skromné a ani jedna z nás nevedela, kto jej ho pripravil, potešili. Nápady boli naozaj kreatívne.“

 

Ja už len dodám, že sme začali slávnostne- spievaním časti akatistu a následne spoločnou modlitbou v kaplnke. Po večeri a rozbaľovaní darčekov nasledovalo nekonečné spievanie kolied, teda najmä jednej- „Šťastie, zdravie, pokoj svätý“. Tú sme si zopakovali najmenej 20 krát, keďže sme sa chceli s radosťou z narodenia Krista podeliť s celým svetom.  A to doslova. Cez videohovor sme sa spojili s našimi sestrami v Azerbajdžane, so sr. Kami v Paraguaji, so sestrami v Ríme. Samozrejme s otcom provinciálom, s niektorými sestrami, ktoré sa starajú o príbuzných. Aj s ďalšími komunitami a našimi rodinami tu, na Slovensku.

 

Bolo to spontánne, krásne, radostné, požehnané. Každá z nás by isto dodala ešte niečo k tomu ako tento spoločný večer prežívala. Tak uvidíme čo sa v „našej kuchyni“ uvarí o rok. Už teraz som zvedavá.

 

za Vavilku- jednu z bratislavských komunít

sr. Mária Královičová