Keď sa staneš aktívnym členom Don Bosco outdoor clubu Mamateyky
Jedna mamka, ktorej dieťa navštevuje našu Cirkevnú materskú školu Márie Mazzarelovej, sa ma spýtala, ako vlastne, keď sme také vyťažené, trávime víkendy v komunite. „Máte čas aj na oddych?“ čuduje sa. „Keď vás vidím ako sa deťom naplno venujete, tak sama sebe si kladiem otázku, či tie pani učiteľky – sestry to vôbec zvládajú a počas víkendov majú čas aj pre seba, len tak si oddýchnuť?“
Zamyslela som sa iba na chvíľku a dala jej rýchlu odpoveď, že áno, máme čas aj na oddych. Pravdou je, že posledné víkendy som stále niekde bola, niečo riešila, niekam cestovala a moje sestry v komunite boli na tom podobne. Mám pocit, že od začiatku školského roka som sa vôbec nezastavila. Potom však prišli aj tie soboty, kde sme robili to, čo robí každá mamka v rodine – upratovali, vysávali, utierali prach a skrášľovali svoje skromné bytové priestory.
Víkendy v komunitách saleziánok sú rôzne
Práve počas nich sa veľakrát venujeme mládeži, organizujeme výlety, brigády a pripravujeme množstvo iných aktivít. Avšak sú aj chvíle, keď celá komunita odíde na chatu do prírody a spoločne buduje sesterské vzťahy. Načerpávame nové sily, prípadne ideme navštíviť svojich rodičov, príbuzných. Sú aj chvíle, keď každá zo sestier potrebuje oddych takpovediac podľa vlastného gusta, napríklad stretnúť sa s priateľmi… Naša sestra Kaja využila jednu z takých možností.
Koncom septembra sa s niekoľkými turistickými nadšencami z mládežníckeho strediska na Mamateyovej, vybrala na víkendovku, ktorú inicioval direktor komunity don Peter Lukáčik. Ako sa tam ocitla? Dirketor komunity nás, sestry, pridal do skupiny na WhatsAppe s názvom „Don Bosco outdoor clubu Mamateyky.“ Ako uvádza charakteristika clubu na WhatsAppe, „Skupina je tu pre všetkých, ktorých spája láska k prírode, pohybu a samozrejme ku donovi Boscovi a saleziánskej charizme.“
Sr. Kaja takto na to spomína
„Tak som si urobila čas, prijala konkrétnu ponuku a išla som s túžbou zažiť peknú jesennú víkendovku. Vybrali sme sa do Žiliny, kde nás prichýlila tamojšia saleziánska komunita a my sme vďačne prijali jej pohostinnosť. Z Mamateyky sme prišli štyri plne obsadené autá, v pestrosti veku i kondície. Medzi nami boli dospelí aj deti.“
Na rozohriatie im poslúžil výlet na Súľovské skaly. Počas výstupu si preverili vlastné sily a utužili vzájomné vzťahy. Večer strávili spoločne s domácimi, ale i ďalšími skupinami, ktoré pricestovali na hlavnú akciu a to Dvanásty výstup Titusa Zemana na Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.).
„V nedeľné ráno sme nasadli do áut a vyviezli sa do Vrátnej,“ spomína na pekné chvíle sestra Kaja. „Na parkovisku sme sa stretli s ostatnými turistami a spontánne vytvorili obrovský kruh, vzájomne sa pozdravili i predstavili. Po krátkej modlitbe sme vykročili, hoci nad nami nebo rosilo kvapky dažďa. V zastúpení Žilina, Poprad, Prešov, Orava, a ešte niekoľko ďalších miest medzi nimi aj my z Bratislavy – Mamateyovej, farnosti bl. Titusa Zemana . Všetci sme prišli uctiť si pamiatku bl. mučeníka za duchovné povolania, budovať medzi strediskové vzťahy a tvoriť jedno spoločenstvo saleziánskej rodiny popri obdivovaní krás slovenskej prírody. Som vďačná za to, že na výstupe bola prítomná aj spolusestra Vierka Antalíková, ktorá prišla z komunity v Šamoríne. “
Ako dôležité je nájsť si čas aj pre seba. Veď to, čo počas neho načerpáme, môžeme potom smelo a s radosťou dávať ďalej.
sr. Martina Škvareninová FMA
