Boh miluje Azerbajdžan. Sme tu ako jedna veľká rodina

Tu v Baku je malá Cirkev, ale sme tu ako jedná veľká rodina. Čo robí rodina?  Stretáva sa spolu, spolu sa modlí, spolu chodí na výlety, rodina si zdieľa svoje radosti, ale aj bolesti. Podobne je to aj u nás. Stretávame sa spolu. Sú to rôzne stretká- malí, väčší, starší, mamy, rodiny.

 

Stretnutie so sr. Assuntou

Keď mala prísť sestra Maria Assunta Sumiko, všetci sa na ňu pýtali a chceli sa s ňou stretnúť. No nie preto, že prišla zo zahraničia, ale preto, že je jedna z nás. Keď prišiel ten veľký deň zorganizovali sme stretnutie na našej „spoločnej“ bratskej chate. Nakoľko u nás boli prázdniny, tak prišlo dosť veľa ľudí, niečo cez štyridsať.

 

Po sv. omši sme mali aj spoločný obed. Obetavá rodina prišla o jeden deň skôr a pripravila vkusné jedlo, pri ktorom sa všetci do sýta najedli. Dokonca deti aj mačku nakŕmili. Po obede si niektoré skupinky pripravili krátky program pre sestru Assuntu. Po programe sme sa s niekoľkými vybrali na prechádzku k moru. Naše more občas uteká a tak tomu bolo aj teraz. Pláž bola veľká. Deti sa tam mohli vyhrať v mokrom piesku, dospelí sa medzi sebou porozprávali a my sme boli medzi nimi. Bola veľmi pekná atmosféra, lebo sme sa tam všetci navzájom poznali.

 

Po tejto prechádzke prišli dva menšie autobusy, pre tých, ktorí išli domov. Sestra Slávka zostala s mladými  do ďalšieho dňa na chate. Povzbudivé pre mladých bolo, že tie rodinky, ktoré prišli na svojich autách, predlžili si stretnutie až do pol noci.

 

Boh miluje Azerbajdžan

V Azerbajdžane je v novembri veľa sviatkov. A jedným z nich bol „Medzinárodný deň biblie“. Každá krajina tento deň slávi inak.  U nás sa stretli zástupcovia všetkých Cirkvi, ktoré pôsobia v Azerbajdžane a nebolo ich málo. Z každej Cirkvi vystúpil zástupca a hovoril svoje svedectvo s bibliou. Nás reprezentoval otec biskup Mons. Vladimír Fekete. Ja so sr. Slávkou a Vladimírom Baxom sme boli poslucháči týchto svedectiev.

 

Otec Vladko hovoril o tom, ako čerpal silu z Božieho Slova keď bol na vojenskej službe. Mňa oslovili tieto myšlienky: „Môj duchovný vodca sa so mnou rozlúčil týmito slovami „Ak budeš verne a pokorne každý deň čítať Božie Slovo, ono bude tvojím pokrmom, svetlom a silou.“ Denným čítaním evanjelia a rozhovorom s Ježišom som objavil jeho živú prítomnosť v mojom živote. Presvedčil som sa, že v evanjeliách mám v ruke Slovo živého Boha, ktoré osvetľuje okolnosti, v ktorých sa nachádzam. Evanjelia sa mi stali Slovom, ktoré ma povzbudzovalo, často i prekvapilo a napĺňalo duchovnou radosťou a vnútorným pokojom.“  

 

Toto stretnutie bolo popretkávané aj dramatizáciou  z niektorých časti biblie aj náboženskými piesňami, kde vystupovali aj umelci a rôzne zbory. Veľa krát v príhovoroch zaznelo: „Boh miluje Azerbajdžan“. Aj ja potvrdzujem tieto slová. Boh naozaj miluje Azerbajdžan a žehná túto krajinu, v ktorej je teraz sloboda náboženstva, je tu mier. Jednoducho aj tu sa stretla jedna veľká rodina, ktorá sa spoločne modlí.

Ďakujeme, že aj vy sa pridávate k nám  a modlíte sa aj za nás. S veľkým pozdravom a vďakou ostáva.

 

sr. Danka Kapková